Odpustová slávnosť bl. mučeníka Metoda Dominika Trčku sa začala v sobotu 23. augusta, modlitbou sv. ruženca o 17 hod. Potom nasledovala veľká večiereň. O 19 hod. slávil svätú liturgiu vladyka Milan Chautur z Košíc. Najprv udelil redemptoristovi Petrovi Labantovi postriženije a voviedol ho do služby čteca a pivca. Potom na poddiakonov posvätil dvoch redemptoristov: Mareka Krišku a Mira Bujdoša.
Počas kázne vladyka Milan zdôraznil, že je dôležité, aby sa človek choval zásadovo. Zlyháva matka, manžel, zlyháva aj kňaz, ale každý z nás sa ocitol v situácii, kedy si uvedomil, že musí byť zásadový. Mučeníci práve v týchto situáciách života nezlyhávali. A nezlyhal ani bl. Metod Dominik Trčka, ktorý vo väzení spieval koledu. Dobre vieme, že náboženské gestá boli v komunizme trestané. Spievanie koledy bolo takýmto gestom. Vy, svätenci, vydávate sa na cestu, kde sa nemôžu robiť kompromisy. Nie ste iba pozvaní, aby ste čítali Sväté Písmo, ale máte sa snažiť ho realizovať. Poddiakon otvára či zatvára diakonské dvere, ale treba tiež otvoriť Bohu dvere svojho srdca. Diakona by zasa mala charakterizovať poddajnosť, pokora a všetko to, čo k službe diakona patrí. Svet dnes nemá rád jednoznačnosť. Radšej hľadá výhovorky. Zrušiť princíp viery však znamená zbúrať princíp vlastnej stavby. Poddávajúc sa takto svetu, dávame sa viesť hriechom. Nemôžeme sa otáčať podľa vetra, ale musíme zotrvať na princípoch, aj za cenu obety, aj za cenu obety vlastnej krvi. V tom sú pre nás príkladom mučeníci. Nie preto, že to sami vedeli, ale že prosili Boha o milosť. Ľudia však aj dnes v tomto chybia, spoliehajú sa na seba samých, na vlastné schopnosti, vlastné známosti. Je to však falošné. Naše áno musí byť áno, naše nie zasa nie. Dnes ste svätení pre Boha, pre službu jemu. Vy túto službu, v ktorej Vás posiela k ľuďom, zvládnete iba vtedy, keď budete čerpať z Boha, keď budete hlásať Boha. Na príklade biskupa Tomáša Becketta vidíme, že sa nebál postaviť sa na odpor aj proti priateľovi Kráľovi Henrychovi, ktorý ho dal nakoniec zabiť, lebo obhajoval Boha. Keďže sa rozhodol pre Boha, stálo ho to život. Nielen mučeníci majú byť principiálni, ale aj každý veriaci. Ak naše skutky nezodpovedajú viere, je to istý druh schizofrénie. Buďme teda principiálny. Prosme za týchto novosvätencov, aby kázali a ohlasovali Slovo Božie vhod i nevhod. Prosme bl. Metod, ktorý bol jednoznačný a aj preto musel ísť do väzenia, kde spieval radostnú koledu, a musel zomrieť, aby sa za nás prihováral. Prosme Máriu o to, aby sme pochopili, že kresťanovi sa svedčí principiálnosť v myslení, hovorení a konaní.
Počas svätej liturgie vladyka vysvätil redemptoristu poddiakona Jozefa Troju na diakona.
Po liturgii sa vladyka, prítomní redemptoristi, eparchiálni kňazi a zhromaždený ľud modlili moleben k bl. Metodovi Trčkovi, počas ktorého bolo aj uctievanie relikvií.
Odpustová slávnosť pokračovala v nedeľu 24. augusta. Liturgiu o 8 hod. slávili dvaja členovia michalovskej komunity, o. Atanáz a o. Maroš. V kázni o. Atanáz hovoril o erose i agape, ktoré slovenčina vyjadruje slovom láska. Prikázanie lásky je základom pre náš život, čo hovorí aj Ježiš v evanjeliu, ktoré sa číta dnešný deň. Boh nás miluje, čo nachádzame na mnohých miestach vo Svatom Písme. Čítame tam o láske manželskej, otcovskej i materinskej, ktoré sú obrazmi toho, ako nás miluje Boh. Láska k blížnemu je univerzálna a konkrétna. Nie je to iba úsmev, nie je to iba finančný dar, gesto, je to postoj, ktorý sa rodí v našom vnútri. To vonkajšie je potom dôsledkom toho vnútorného presvedčenia. Apoštol Pavol v hymne na lásku nehovorí o vonkajších gestách ale predovšetkým o dynamike lásky, aká má byť, a dobré skutky sú potom prirodzeným dôsledkom tejto lásky. Bl. Metod Trčka nepatril medzi ľudí široko sa usmievajúcich. Pôsobil skôr dojmom uzavretého človeka. Bolo to ale spôsobené osobným zážitkom, výchovou i povahou. Ako dieťa stratil matku a snaha otca o to, aby deťom zabezpečil dôstojnú budúcnosť, nebola vždy pochopená správne. Pre rehoľnú formáciu tých čias bol charakteristický asketický prístup k sebe i ostatným ľuďom. Odmeranosť nebola považovaná za nezáujem o ľudí, ale bola povýšená na čnosť. Ak by bl. Metod nemal rád ľudí, určite by nezanechal svoj domov, a neprišiel by medzi gréckokatolíkov na Východné Slovensko. Počas II. svetovej vojny mu celý čas hrozilo vypovedanie zo Slovenska, ale on nezanevrel na ľudí, ktorým slúžil, pre ktorých prišiel z Čiech. Ani po prebratí moci komunistickým režimom neodišiel do Čiech. Mohol sa vrátiť, azda by sa dostal do pastorácie medzi rímskokatolíkov. Zostal aj za cenu väzenia. Za spievanie náboženskej piesne, ktorá nebola iba osamoteným gestom, ale čímsi prirodzeným, čo bolo neoddeliteľnou súčasťou jeho života, bol neprimerane potrestaný a nakoniec zomiera. Máme milosť, že v našom chráme sú relikvie tohto bl. mučeníka, ktorého sme dostali od Boha ako dar. Môžeme sa od neho učiť jednoduchosti a vernosti. Máme v ňom blízkeho, ktorý sa za nás prihovára u Boha. Stačí prísť, pomodliť sa, napísať krátke poďakovanie či prosbu. Využívame to však žiaľ veľmi málo. Naše mesto, naša spoločnosť, stáva sa stále viac pohanská. Prosme o príhovor bl. Metoda, aby sa to zmenilo.
O 10 hod. slávil svätú liturgiu o. Vladimír Tomko, protosynkel košicej eparchie. V kázni vychádzal z nedeľného evanjelia. Vy starší si určite pamätáte, keď ste odchádzali z domu, ako Vás rodičia napomínali. Už Vám to bolo aj nepríjemné, už ste vopred vedeli, čo povedia. Stále to isté. Keď ste boli o čosi starší, radi ste sa k týmto napomenutiam vracali. Aj Cirkev každú nedeľu ponúka Slovo. Dnes hovorí o láske. Milovať budeš Pána, svojho Boha a milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého. To však nie je iba cit, to je štýl života. Ja som Pán Boh Tvoj, počujeme v Slove, toto nám Boh ponúka ako normu pre náš život. V otčenáši sa obraciame k Bohu, buď Tvoja vôľa. Ako on miluje človeka, aj my by sme mali milovať. Ale nedarí sa nám to. Zlyhávame, a to dennodenne. Každý deň by som sa mal pýtať, ako som dnes miloval Boha, ako som miloval blížneho, v rehoľnej komunite, v rodine, v práci. V živote je stále iskrenie, ale láska toto všetko odstraňuje. Sme pozvaní dať na prvé miesto lásku. Uctievame si blahoslaveného mučeníka Metoda Trčku, pretože on dokázal povýšiť lásku k Bohu a ľuďom nadovšetko. Túto lásku dokázal, keď pre ňu priniesol obeť života. Túžime po živote šťastnom a blaženom, ale pričiňujeme sa o to, aby to bol život lásky? My sami zákon lásky akosi odsúvame nabok. Dokážeme nejesť mäso v piatok, nekradnúť, nevziať Božie meno nadarmo. Ale máme problém s tým, ako môžeme odpustiť pijanovi či verejnému hriešnikovi. Dá sa to vôbec? Boh prichádza medzi nás, aby nám ukázal, že sa to dá. Ak dennodenne porušujem zákon lásky, že síce plním svoje povinnosti, ale blížnym pohŕdam, je to veľmi povážlivé. Veď kto tvrdí, že miluje Boha, ale človeka nenávidí, klame sám seba a uráža Boha. Sme pozvaní milovať Boha i svojho blížneho. Máme sa v čom naprávať. Pominie totiž všetko, ale láska zostáva. V Baltimore kedysi urobili sociologický výskum, akú šancu na úspech majú študenti z chudobných rodín. Výsledok bol taký, že ani jeden z nich nemá perspektívu, aby niečo dokázal. Po rokoch sa prieskum zopakoval. Išli za tými ľuďmi, ktorí vraj nemali perspektívu. Z 200 ich žilo už iba 180, ale 167 z nich boli ľudia vzdelaní a vysokopostavení v spoločnosti. Hľadali sa príčiny, prečo sa nepotvrdil prvý prieskum. Bola oslovená aj ich bývalá učiteľka. Ukázalo sa, že práve ona bola tou, ktorá síce hovorila, že ich iba učila, ale mala ich aj veľmi rada. Mnohí hovorili, že práve láska učiteľky im pomohla, aby nachádzali zmysel v štúdiu. Bez tohto prieskumu by sa na učiteľku zabudlo, ale láska zostáva. Nedá sa zabudnúť ani na príklad blahoslaveného Metoda, na jeho lásku k Bohu i blížnym. Dajme si predsavzatie, lásku k Bohu a blížnemu. Pýtajme sa denne, čo som urobil, aby som zjavil Božiu lásku. Boh nám dáva silu na zmenu. Každý deň sa musíme snažiť, aby láska žila. Boží život podporuje lásku. Na príhovor blahoslaveného Metoda, nech nám Boh dá silu vyznávať ho a svedčiť o ňom svojim životom lásky.
Na liturgii koncelebrovali s o. protosynkelom michalovský protoigumen redemptoristov o. Jaroslav Štelbaský, pražský provinciál redemptoristov P. Stanislav Přibyl zo Svatej Hory pri Příbrami, rakúsky provinciál redemptoristov P. Lorenz Voith z Viedne, ktorý prišiel s autobusom rakúskych pútnikov. Pri prestole koncelebrovali aj ďalší redemptoristi a eparchiálni kňazi. Na liturgii slúžil novovysvätený diakon Jozef Troja a prisluhovali obaja poddiakoni. Slávnosť obohatil spevom chrámový zbor sv. Jozefa.
Veríme, že táto odpustová slávnosť bola dobrou príležitosťou spoločne sa modliť a prosiť bl. Metoda Dominika Trčku za seba samých i našich blízkych, v potrebách duchovných i materiálnych.
daatma
