Kláštor Michalovce
Redemptoristi východného obradu prišli do Michaloviec v jeseni 1931. Ešte 2. októbra 1928 uzavreli kúpno-predajnú zmluvu s grófom Alexandrom Sztarayom, podľa ktorej sa stali vlastníkmi jedného z pozemkov na okraji mesta. Mohlo sa teda započať s projektovaním a výstavou kláštora, ktorý bol chápaný ako misijné centrum, kde by boli formovaní misionári nielen pre územie Východného Slovenska, ale aj pre východnú Ukrajinu a Rusko. V tomto duchu výdatne podporil výstavbu kláštora aj samotný pápež Pius XI., niektoré provincie redemptoristov a veriaci ľud, kvôli ktorému sa vlastne kláštor staval.
Výroba projektov a ich schvaľovanie trvalo takmer dva roky, takže s výstavbou sa začalo až v septembri 1930, kedy firma Rozhon začala kopať základy. Posviacka základného kameňa, ktorú vykonal vladyka mukačevskej eparchie Petro Gebej (1864-1931) sa konala 12. októbra 1930. Pod vedením “stavbyvedúceho” o. Metoda bol kláštor do roka postavený. 8. augusta 1931 sa uskutočnila kolaudácia kláštora, ale jeho posviacka bola odložená. 7. september mnohým nevyhovoval, preto bola slávnosť rozdelená: na posviacku kaplnky a posviacku kláštora. Prvá mala charakter skôr eparchiálny, druhá viac redemptoristický. Verejnú kaplnku v kláštore posvätil 7. septembra 1931 vikár mukačevskej eparchie Alexander Stojka (1890-1943) a kláštor posvätil 17. septembra protoihumen redemptoristov na Haliči o. Jozef Schrijvers (1876-1945).
V kláštore redemptoristov sídlilo vydavateľstvo Misionár, ktoré vydávalo vlastný časopis s názvom Misionár, rôzne knihy, brožúry v sérii „Bližše ko Christu“ a spevníky s náboženskou tématikou. Asi najznámejším dielkom je misijná kniha „Spas dušu svoju“, ktorá bola vydávaná v slovenčine i straroslovienčine, v modifikácii pre deti, mládež i dospelých. V kláštore sa tiež konali duchovné cvičenia, rôzneho druhu schôdze, napríklad Katolíckej akcie či Jednoty sv. Cyrila a Metoda, alebo dekanátne stretnutia kňazov.
Redemptoristi z kláštora konali tzv. ľudové misie, ktoré trvali deväť dní. Po roku bola takmer po každej misii aj niekoľkodňová renovácia misií. Okrem misií redemptoristi konali aj menšie apoštolské práce, duchovné obnovy, duchovné cvičenia, chodili kázať na odpusty či slávnosti, vypomáhať pri administrácii farnosti alebo vysluhovaní sviatostí.
V kláštore od jeho otvorenia sídlil noviciát pre gréckokatolíkov. Počas II. svetovej vojny v ňom mal kanceláriu vikariát mukačevskej eparchie, ktorý riadil o. Tink. Počas náletov na Michalovce pivnice kláštora slúžili ako úkryt pre niekoľko desiatok Michalovčanov. Keď bolo mesto oslobodené, v januári 1945 sovietska armáda zriadila v kláštore svoj lazaret.
V roku 1946 bol v kláštore zriadený gréckokatolícky juvenát. Študenti, ktorí cítili povolanie k misionárskemu životu, bývali v kláštore a dochádzali na neďaleké gymnázium. V kláštore bolo od roku 1946 aj sídlo viceprovincialátu. Prvým protoigumenom sa stal dnes už blahoslavený mučeník Metod Dominik Trčka.
V januári 1949 vyšlo posledné číslo časopisu Misionár. Potom komunisti znemožnili ďalšiu existenciu michalovskej gréckokatolíckej viceprovincie redemptoristov a bol rozpustený aj juvenát. Počas smutne známej akcie K, v apríli 1950, bol zrušený aj kláštor redemptoristov v Michalovciach a jeho členovia násilne internovaní v komunistických internačných táboroch.
Chrám zasvätený Svätému Duchu
Redemptoristi sa rozhodli stavať nový chrám, zasvätený Svätému Duchu, podľa plánov Vladimíra Sičinského, ktoré upravil Juraj Byrtus. Ten tiež naprojektoval zvonicu. Dňa 2. júla 1934 sa začali kopať základy novej budovy. Posviacku základného kameňa vykonal 22. júla 1934 kanonik a riaditeľ eparchiálneho úradu v Užhorode o. Alexander Jankovič. Posviacku chrámu vykonal 29. septembra 1935 vladyka Alexander Stojka (1890-1943) z Užhorodu, spolu s vladykom Nikolajom Čarneckym CSsR (1884-1959) z Kovľa. V lete 1936 bola dokončená aj zvonica, v ktorej boli umiestnené tri zvony: Sv. Duch, Mária a Jozef.
Do nového chrámu boli prenesené všetky obrazy a ikony z kláštornej kaplnky a nainštalované na dobre viditeľné miesto. Už skôr sa začalo myslieť aj na ikonostas. Výroba ikon bola zverená prof. Bokšajovi, známemu maliarovi z Užhorodu a návrh ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice, žertveníka a tetrapodu bol zverený prof. Vladimírovi Sičinskému.
Do chrámu bola z verejnej kaplnky prenesená ikona Maky ustavičnej pomoci a uložená nad nový mariánsky oltár posvätený dominikánom P. Brunom Janešom. Ten sa takto 16. novembra 1935 stal oltárom Ružencového bratstva so všetkými právami a výsadami a tým doplnil zakladaciu listinu bratstva. Vo februári 1936 bol na zadný stĺp v chráme zavesený predtým posvätený obraz sv. Anny. Na stĺpy zavesili obrazy redemptoristov sv. Alfonza a sv. Gérarda.
Interiér chrámu bol zariaďovaný postupne, na čo malo hlavný vplyv II. svetová vojna a potom príchod komunistického režimu, ktoré nedovolil realizovať všetky pôvodné plány. Ikonostas bol dokončený až v roku 1944, ale maľba chrámu či drevené obloženia už neboli zrealizované. Chrám redemptoristov vyzdobila ikonami pravoslávna cirkev, ktorá ho vďaka komunistickému režimu spravovala v rokoch 1950-1990.
Chrám Sv. Ducha pri kláštore redemptoristov nikdy nebol farskou cerkvou, preto sa pri ňom ani nepraktizovala “normálna“ farská pastorácia. Chrám slúžil predovšetkým pútnikom a bratstvám (Matky ustavičnej pomoci a Sv. ruženca, Najsvätejšieho Srdca Ježišovho), spolkom (Spolok Svätého Jozefa), kongregáciám (mužským i ženským), ktoré mali v tomto chráme svoje centrum. Bol využívaný aj na slávnosti, ktoré neriadili redemptoristi, napríklad cyrilometodské slávnosti organizované Jednotou Svätých Cyrila a Metoda.
V čase komunistickej totality chrám užívala pravoslávna cirkev, ktorá v kláštore redemptoristov zriadila novú michalovskú eparchiu a Chrám Sv. Ducha slúžil ako katedrála.
Po roku 1990 je kláštor a chrám opäť v rukách pôvodných vlastníkov, teda gréckokatolíckych redemptoristov michalovskej viceprovincie. Okrem tradičných odpustových slávností (Zoslanie Sv. Ducha a Ružencový odpust), rôznych stretnutí spolkov a bratstiev je v chráme 25. augusta slávený aj sviatok blahoslaveného protoihumena a mučeníka Metoda Dominika Trčku. Každého 25. v mesiaci je slávená sv. liturgia v intencii poďakovaní a prosieb adresovaných prostredníctvom blahoslaveného mučeníka Bohu. Po sv. liturgii je moleben ku bl. mučeníkovi s čítaním poďakovaní a prosieb a potom uctievanie relikvií. Týmto sa Chrám Sv. Ducha stal jedným z mála chrámov na Slovensku, v ktorom sú autentické relikvie mučeníka.
Liturgický program v Chráme Zoslania Svätého Ducha pri kláštore redemptoristov v Michalovciach:
Pondelok – Piatok: 6.00 hod., 18.00 hod.
Sobota: 7.00 hod., 18.00 hod.
Nedeľa: 7.00 hod. utiereň, 8.00 hod., 9.30 hod. (staroslovienska), 11.00 hod., 18.00 hod. sv. liturgie.
Sviatky v týždni: 8.00 hod., 9.30 hod. (staroslovienska), 18.00 hod.
Prvý piatok v mesiaci: 8.00 hod., 18.00 hod.
Pred každým cirkevným sviatkom po večernej sv. liturgii je Veľká večiereň.
Každú stredu pred sv. liturgiou je o 17.30 hod. Novéna k Matke ustavičnej pomoci.
Každého 25. v mesiaci po večernej sv. liturgii je Moleben ku blahoslavenému mučeníkovi Dominikovi Metodovi Trčkovi CSsR.
V čase Veľkého pôstu:
– večer o 18.00 hod. v stredu a piatok slúžime Liturgiu vopred posvätených darov;
– prvý týždeň pôstu večer po sv. liturgiách v pondelok, utorok a štvrtok slúžime Kánon Andreja Krétskeho;
– ostatné týždne Veľkého pôstu po večerných sv. liturgiách v pondelok, utorok, štvrtok sa modlíme Veľkopôstny moleben;
– v piatok pred sv. liturgiou o 17.20 hod. sa modlíme krížovú cestu.
Sviatosť zmierenia – svätá spoveď: každý deň pred aj počas sv. liturgie. Je tiež možnosť, na požiadanie, prijať sviatosť zmierenia aj v priestoroch kláštora.
V chráme sa nachádzajú relikvie blahoslaveného mučeníka Dominika Metoda Trčku CSsR. Je možné pred relikviami sa pomodliť a napísať poďakovanie alebo prosbu, ktoré budú čítané 25. v mesiaci, počas molebenu k blahoslavenému mučeníkovi.
Predsieň chrámu je počas dňa otvorená. Vstup do chrámu je možný na požiadanie.
Vo vestibule kláštora sa nachádza historická expozícia zameraná na dejiny gréckokatolíckych redemptoristov na Slovensku.
