Ani sme sa nenazdali a už prešlo 10 rokov od blahorečnia mučeníka Dominika Metoda Trčku, protoigumena gréckokatolíckych redemptoristov v Michalovciach. Spomienková slávnosť ku jeho cti, ktorá sa koná každého 25. v mesiaci sa preto niesla práve v tomto duchu – vďačnosti Bohu za dar tohto novodobého mučeníka a zároveň aj za milosti, ktoré na jeho príhovor veriaci dostali.
Tradičný program sa začal o 16.30 hod. modlitbou svätého ruženca, ktorú viedli sestry služobnice z Michaloviec. Počas molebenu ku blaženému mučeníkovi o. Atanáz predniesol 141 poďakovaní a prosieb, ktoré prišli za posledný mesiac. Veriaci ich napísali a osobne priniesli alebo poslali poštou či e-mailom na adresu kláštora. V jednom poďakovaní ctiteľka Marta píše: „Ďakujem za uzdravenie 5 ročného vnúčika Patrika. Po pomazaní uzdravujúcim olejom sa dusivý kašeľ okamžite stratil.“
neboli nájdené žiadne obrázky
(fotografie: Galéria-Kláštor Michalovce-Modlitby pri relikviách bl. mučeníka D. M. Trčku – 17 fotografií)
Archijerejskú svätú liturgiu celebroval košický eparcha Milan CSsR. Spoluslúžili redemptoristi na čele s protoigumenom Jaroslavom a igumenom Jozefom, bazilián o. Polykarp z Trebišova, sečovský protopresbyter o. Miroslav a ďalší kňazi košickej eparchie.
Vladyka Milan svoj príhovor začal výrokom talianského rehoľníka a básnika Davida Mária Turolda „dnes je dúfať ťažšie ako veriť“. Dnes ľudia sú schopní uznať, že je nad nimi vyššia moc, ale po toľkých spoločenských i politických sklamaniach nie sú schopní mať nádej. Blažený mučeník Dominik Metod žil v dobe, keď sa ľudia tešili z toho, že skončila svetová vojna. Hrôzy vojny boli už za nimi, obnovovali sa domy, cesty, život, všetko v nádeji, že už bude dobre. Na to prišla stalinská diktatúra a mnohých namiesto dobra čakalo väzenie, perzekvovanie, zabíjanie. Aj Dominik Metod musel v tomto období prežívať úžasné sklamanie z toho všetkého diania, no napriek tomu všetkému vo väzení väznený mal nádej. Spomínajú pamätníci, že až do konca svojho života mal nádej, že sa dostane na slobodu, že bude môcť ohlasovať evanjelium tým, ku ktorým bol poslaný. Túto nádej v ňom aj falošne živili aj strážnici a bachari. Pripomínali mu, že bolo podané odvolanie a príbuzní robia všetko preto, aby bol prepustený, aby sa dostal na slobodu. To robí diabol aj s dnešným človekom. Vzbudzuje v ňom falošnú nádej, aby ho dostal do ešte väčšej beznádeje. Aj po páde komunistického režimu sme mali nádej na niečo lepšie. Zistili sme však, že so slobodou prišlo aj veľa sklamaní. Diabol aj dnes zasieva beznádej do života jednotlivcov i celej spoločnosti. Chcel by nás vohnať do beznádeje pekla, čo sa mu však v prípade Dominika Metoda Trčku nepodarilo. Keď bol blažený mučeník uvrhnutý do korekcie, ľudská nádej na slobodu začala sa premieňať na večitú nádej života večného, do ktorého vstúpil. Už nemusel túžiť po ľudskej slobode, lebo dosiahol slobodu Božieho dieťaťa, naveky a navždy, vovedeného do Božieho kráľovstva. Áno, práve v tomto predvianočnom čase, keď rozmýšľal ako osláviť Božieho syna, ktorý prišiel na tento svet, do ničoty, chudoby a chladu, práve vtedy on bol vhodený do ničoty, chudoby a chladu väzenskej korekcie. Boží syn v chlade a zime Betlehemskej noci prišiel na túto zem, blahoslavený Dominik Metod v chudobe a chlade väzenskej cely odchádza z tejto zeme. Odchádza, ale nie v beznádeji, ale ani nie v nenávisti, lebo všetkým odpustil a na nikoho sa nehneval. Aj vo väzenskej beznádeji mal posledné okamžiky svojho života spríjemnené tým, že na cele kde zomieral bol so spolubratom redemptoristom Jánom Mastiliakom, ktorého 100. výročie narodenia sme nedávno oslavovali. Svätec sa staral o svätca, v starostlivosti otca Mastiliaka odchádza z tohto sveta, zaopatrený, vyspovedaný, zmierený so všetkým, čo do jeho života vložil Boh. Toto je nádej ktorá aj nás dnes musí dvíhať k radostnému životu, lebo to nie tento svet nám dáva nádej, ale Boh. Je dnes veľmi dôležité s nádejou pozerať na toho, ktorý bol väznený pre vieru. Žil v nádeji do konca svojho života na pozemskú slobodu, dosahujúc večnú slobodu. Nezanedbajme ten dar, že máme spomedzi seba blahoslaveného, ktorého Boh prijal do neba, lebo cez neho sa nám môže dostať mnoho milostí ako o tom svedčia aj príklady vypočutí na príhovor svätých. Mnohí ľudia zmenili svoje životy, na príhovor svätých. Je to na povzbudenie pre nás, aby sme aj my toho mučeníka, ktorého Boh dal nášmu teritóriu brali vážne, aby sme si pri príležitosti rozličných jubileí redemptoristov uvedomovali potrebu spätosti, súdržnosti a rodinnosti v modlitbe k tomu, ktorý vychádza z tohto kláštora. Staval tento kláštor a jeho nábožnosť sa v priestoroch tohto kláštora a chrámu dotvárala k dokonalosti. Je dôležité sa vrátiť k tomu, ktorý tu kedysi kázal evanjelium, ďakovať Bohu za jeho blahorečenie, za tých desať rokov, počas ktorých sme sa mohli k nemu utiekať. Ďakujme aj za tých, ktorí spolu s ním vydávali svedectvo, za otca Mastiliaka, ktorý ho vyprevadil na poslednej ceste ako kňaz a spolubrat redemptorista. Ďakujme tiež za tých deväťdesiat rokov, počas ktorých redemptoristi pôsobia na území Slovenska. Ďakovať je za čo, ale aj hľadieť s dôverou do budúcnosti je prečo, lebo faktom je, že kresťanov sa zmocňuje ten istý dojem, ktorý vyjadril jednou vetou už spomínaný David Turoldo takto: „Dnes ľudia ťažšie dúfajú ako veria.“ Veriť v ľudskej beznádeji a dúfať, že Boh je silnejší, to nás vedie k dokonalosti života s Bohom. O to prosme aj dnes, aby na príhovor blahoslaveného mučeníka Dominika Metoda Boh posilnil v nás nádej, že aj tie dni, ktoré sa nám zdajú beznádejné, tmavé a príliš čierňavé, sú v Božom pohľade dni, cez ktoré sa môžeme dostať ku svetlu, k tomu Božiemu svetlu poznania Boha a dôvery k nemu. Prosme aj našu Nebeskú matku Máriu, aby na jej príhovor a na príhovor bl. mučeníka sme sa dobre pripravili už na tieto Vianočné sviatky a vstúpili s novým nadšením do nového roku tak, aby kresťanstvo nášho života v rodinách svedčilo o radosti, nie o smútku a depresii.
Po archijerejskej svätej liturgii nasledovala modlitba príhovoru s pomazaním olejom, v ktorom boli ponorené relikvie blaženého mučeníka Dominika Metoda Trčku.
neboli nájdené žiadne obrázky
(fotografie: Galéria-Kláštor Michalovce-Modlitby pri relikviách bl. mučeníka D. M. Trčku – 56 fotografií)
Na slávnosti sa zúčastnili okrem kňazov, sestier služobníc, baziliánok a saleziánok, aj početní veriaci zo širokého okolia Michaloviec, takže viacerí v priestrannom chráme už nenašli voľné miesto na sedenie. To však nebolo prekážkou, lebo väčšina veriacich zostala až do konca slávnosti.
Slávnosť obohatil spevom Chrámový zbor svätého Jozefa, ktorý pôsobí pri kláštore redemptoristov v Michalovciach. Zaznela aj báseň Jozefa Tótha „Z Betlehema do Betlehema (Vianočná vízia)“, ktorú napísal otcovi Dominikovi Metodovi Trčkovi k 10. výročiu jeho vyhlásenia za blahoslaveného.
Pozývame všetkých na spomienkovú slávnosť, ktorá sa uskutoční 25. decembra 2011. Program sa začne o 16.30 hod., ako každého 25. v mesiaci. Povzbuďte k účasti svojich blízkych a známych, zvlášť rodiny s deťmi a mládež. Boh nám prostredníctvom svojich svätých udeľuje milosti a dary, ktoré potrebujeme pre náš duchovný rast. Aj toto je cesta, ako vystúpiť z bludného kruhu závislosti a hriechu. Závisí iba od nás, či toto pozvanie prijmeme.
Tešíme sa na Vašu účasť a spoločnú modlitbu.
daatma
