V roku 1948 prinieslo júnové číslo časopisu Misionár túto správu:
„Misie v Topoľovke. Od 1-8. V. konali sv. misie v Topoľovke O. A. Kliment a O. Jozef Čverčko. Kázní 30, sv. spovedí 760, sv. prijímani 1530. Za pekného počasia a veľkej účasti ubehly dni duchovnej obnovy filiálky gr. kat. fary v Štefanovciach a rím. kat. fary v Lieskovciach. Na slávnosť misijného kríža prišly procesie z obidvoch materských obcí. Misie boly aj dokumentom pravého unionizmu. Chodili všetci, bez ohľadu na obrad, chodili aj z Hudcoviec a Závadky. Bohoslužby sa konaly v gr. kat. i rím. kat. chráme, podľa potreby. Milú pohostinnosť OO. Misionárom poskytla rodina Petra Michanča.“
V archívnych materiáloch sa nezachovala správa, či sa uskutočnila aj obnova sv. misií. Komunistický režim a jeho boj proti kresťanskej viere na dlhé desaťročia znemožnil konať apoštolské práce v podobe ľudových misií. Veriaci v Topoľovke museli preto veľmi dlho čakať na ďalšie misie. Tie sa uskutočnili počas Veľkého pôstu, v dňoch 14. – 22. marec 2009. Viedli ich misionári redemptoristi, o. Milan zo Starej Ľubovne a o. Atanáz z Michaloviec.
Stretnutia s veriacimi v rámci misijného programu sa uskutočňovali zväčša v krásnom novovybudovanom chráme, ktorého patrónkou je Presvätá Bohorodička. Stretnutia s deťmi a mládežou boli v knižnici Obecného úradu. Misií sa zúčastňovali veriaci obidvoch obradov, a to nielen z Topoľovky, ale aj z Hudcoviec, Karnej či Lieskovca. Misionári im síce „nabúrali“ ich predstavy, zvyky, už vžitý program, ale mnohí tomu boli radi. Na zakončenie misií miestny dušpastier o. Slavo vyzval veriacich, aby vydali svedectvo o tom, ako prežili misie, čo aj niektorí urobili.
neboli nájdené žiadne obrázky
Misionári opäť bývali v tom istom dome, u tej istej rodiny, ako ich rehoľní spolubratia v máji 1948.
Modlíme sa, aby aj ovocie ľudových misií bolo prinajmenšom také ako vtedy, aby veriaci zostali nielen kresťanmi, ale aby si zachovali živú vieru a živý vzťah s Bohom, ktorý bude zjavný aj v každodennom živote.
daatma
