Dar
Po dlhom čase prichádzate
zozbierať kvety i všetku úrodu.
Na poslednú chvíľu nič nenecháte,
chcete znať o daroch daných národu.
Akosi sme pozabudli na ten deň,
kedy k nám Pán Boh prehovoril.
Zo spomienok už len matný tieň
pozerá na nás z temných morí.
Čakáte, že stále slnko šteklilo,
že nikdy nebol na návšteve mráz?
Ale s opakom aj stádo by sa pobilo,
že pravdou je už znova a zas.
Tešíme sa, že už opäť sejete,
aby ten po vás mohol žať.
By nepovedali ste, že banujete,
a máte dôvod niekam bežať.
Prečo odsudzovať, nevypočuť, neprijať, …
ste ozaj ostrí a štipľaví ako paprička?
Tento očnoušný klam dokážeš prijať,
keď srdce otvoríš a zahoríš sťa olejová lampička.
Ani smutné očká či bledé líčka
nezataja to, akí vlastne sme.
Mať tak blízko seba anjelíčka,
a hneď dvoch ako v rozprávkovom sne.
Ďalším skromným darom nech je
táto báseň pravdivá a krátka.
Nech vás v srdci láska hreje,
žehná Boží Syn i jeho Matka.
(Kikuš z Topoľovky)
svoje názory na báseň posielaj:
kristina.sentalova@gmail.com
neboli nájdené žiadne obrázky
