10. novembra 2007 som prežil krásny deň spolu s Mirom a Marekom vďaka o. Metodovi. Ráno o pol siedmej sme vyrazili z Korunkovej do Tuchowa k bohoslovcom Mirovi, Marošovi a Jožkovi. Cesta bola veľmi príjemná. Všetci sme boli plní očakávaní a samozrejme, zvedaví na život v seminári redemptoristov v Tuchowe.
Už na dvore seminára nás očakávali Miro s Marošom, ktorí nás pozvali na šálku teplej kávy a čaju. Trochu sme sa porozprávali o tom, čo je nové, ako sa majú a ako sa im darí. Takisto sme im rozpovedali aj naše novinky. Keď nám rozprávali o štúdiu v Poľsku, tak ma veľmi prekvapilo, že najlepšia známka je päťka. Pripadalo mi to trochu čudné, lebo kto už by chcel mať samé päťky?! Potom nám ukázali krásy kláštora – seminára. Na chodbách kláštora sme stretávali a spoznávali nových otcov a bohoslovcov. Po prehliadke sme mali kratšiu prednášku s bohoslovcom Tomášom o spoločenstve Nádej, v ktorom pracujú bohoslovci s postihnutými, ale aj so zdravými deťmi. Jeho rozprávanie ma veľmi povzbudilo a uvedomil som si, že len človek s veľkým srdcom dokáže nezištne rozdávať lásku, dobro a prinášať do života radosť.
Zoznámili sme sa aj s bohoslovcom Fernandom, ktorý pochádza z Argentíny, ale študuje tu v Poľsku. Predstavil nám svoju krajinu skrze fotografie a rozprávanie. Nadišiel čas obeda a na moje prekvapenie obed bol veľmi dobrý. Po obede sme sa išli trochu poprechádzať do seminárnej záhrady. Potom sme mali stretnutie s o. Jozefom Smyksym, ktorý pôsobil v Bolívii ako misionár. Rozprával nám o tejto ďalekej krajine a o práci misionárov. Navštívili sme aj misionárske múzeum, ktoré založili otcovia redemptoristi. Bolo v ňom veľa predmetov z celého sveta, ktoré ľudia darovali otcom pri misiách. Po prehliadke múzea sa šiel o. Metod pripraviť na sv. liturgiu a my mladí sme išli s bratom Jožkom do jeho izby a učili sme sa robiť čotky (je to „ruženec“, s ktorým sa modlí Ježišova modlitba). Neskôr nás zaviedol do kaplnky, v ktorej sme mali očakávanú sv. liturgiu. Pre mňa, ale určite aj pre ostatných, znamenala veľmi veľa. Bol som po nej duchovne posilnený. No žiaľ, už sa blížil čas nášho odchodu. Po chutnej večeri sme si zobrali naše veci a pomaly sme kráčali vonku k autu. Pri aute sme sa rozlúčili a poďakovali za všetko. Cesta domov bola rýchla a veľmi pekná, trochu klzká, ale my sme to zvládli, lebo nás Boh ochraňoval a mali sme aj dobrého šoféra. Pamätajme, že hojné je u Neho vykúpenie, a aj tento deň bol krásnym Božím darom.
Emil Vrabeľ