„Dospeli sme k polovici pôstu – k uctievaniu tvojho životodarného kríža, Kriste. – Padáme na zem a voláme: – Si veľký a láskyplný, – veľkolepé sú aj tvoje diela, lebo si nám ukázal svoj svätý kríž. S bázňou sa mu klaniame a voláme: Sláva tvojmu nekonečnému milosrdenstvu.“
(menlivé časti na utierni 4. týždňa)
V piatok 4. týždňa Veľkého pôstu, v gréckokatolíckom chráme svätých Cyrila a Metoda v Stropkove, po Liturgii vopred posvätených darov bola adorácia kríža. Počas nej si veriaci mohli uctiť svätý kríž, na ktorom Kristus dokonal dielo nášho vykúpenia. Prítomní na tejto adorácii zapálili sviečky pri kríži a takto odovzdali svoje trápenia a kríže Ježišovi. Počas tejto adorácie kríža zahral a zaspieval tunajší kaplán o. Jozef Kišak C.Ss.R spolu s mládežou z nášho farského spoločenstva pekné piesne, zladené tematicky s daným liturgickým obdobím. Dojímavými slovami, sa počas meditácie prihovoril br. Gorazd Figura, C.Ss.R.
Pri pohľade na Kristov kríž si uvedomme veľkosť jeho Božskej lásky k nám a snažme sa túto nekonečnú lásku aj opätovať…
Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46)
Ježiš Kristus na kríži, aj napriek Otcovej opustenosti, v tejto ťažkej chvíli nebol až tak opustený, pretože pri Ňom bola jeho Matka Panna Mária. Ona je aj pri nás, ako dobrá Matka, stojí blízko nás…
Na 4. pôstnu nedeľu, 14. 3. 2010 o 15.00 hod, bola v našom chráme Krížová cesta BOŽIEHO MILOSRDENSTVA, ktorú viedli o. Mikuláš Tressa C.Ss.R., rektor nášho kláštora, a ThDr. o. Peter Vansač PhD., farár vo farnosti Svidník Záhradná.
neboli nájdené žiadne obrázky
Tu je niekoľko myšlienok z tejto Krížovej cesty, ktoré ma oslovili:
Dokážeš veľa ak sa celkom odovzdáš do mojej vôle a povieš: nie ako ja chcem, ale ako je tvoja vôľa, o Bože, nech sa mi stane…
Láska, len Láska je to, čo potrebuješ pre život…
Najmilšia si mi vtedy, keď verne plníš Božiu vôľu…
Vedz, že všetko dobré, čo urobíš bratom či sestrám, prijímam tak, ako by si to urobila mne… Nemožno ostať len na povrchu zla, ale treba prenikať ku koreňu, k jeho príčinám.
Pokornú dušu zalievajú prúdy mojej milosti…
Nemôžem mať v tebe záľubu, keď ťa poškvrňuje hriech. Ale keď ľutuješ, moja štedrosť, ktorú mám voči tebe, nemá hraníc…
Ak ťa nepresvedčí o mojej láske moja smrť, čo ťa presvedčí?…
Stačí s vierou pristúpiť k nohám môjho zástupcu – kňaza, povedať mu o svojej biede a zázrak môjho milosrdenstva sa prejaví na tebe v celej plnosti…
Buď vždy milosrdná ako som ja milosrdný…
Po krížovej ceste, mal otec Peter Vansač homíliu, v ktorej vychádzal z liturgických čítaní na danú nedeľu – O uzdravení posadnutého chlapca Mk 9, 17-31. Poukázal na dotyk uzdravujúcej Kristovej milosti na človeka a na Jeho požehnanie.
„Vplávali sme do druhej polovice pôstneho mora – a blížime sa k prístavu spásy, – k tvojmu dobrovoľnému utrpeniu, Pane. – Vo svojej dobrote a milosrdenstve, Láskyplný, -daj, aby sme sa v pokoji dožili tvojho slávneho vzkriesenia.“
(menlivé časti na Utierni 4. týždňa)
Požehnané prežívanie druhej polovice veľkopôstneho obdobia Vám praje
o. Ján Jozef Oharčák C.Ss.R.
