Výraz formácia môže niekomu znieť cudzo a nejasne. V kontexte rehoľného života však znamená jednoducho prirodzený rast vo svojom povolaní, ktoré človek cíti a ktoré chce vo svojom živote uskutočňovať. Formovať sa v rehoľnom živote – povedané inými slovami – znamená vstupovať do tohto tak úžasného tajomstva života zasväteného Bohu v danej rehoľnej tradícii.
Vo formácii kandidát lepšie poznáva danú rehoľu, seba samého, svoje povolanie, Božiu vôľu. V tomto procese mu pomáhajú skúsenejší spolubratia ako formátori a nielen oni, ale mnoho ďalších osôb, ktoré v čase formácie stretne. Čas formácie je intenzívnym časom, keď Boh sám pripravuje človeka na misiu, ku ktorej ho povoláva. Ja z vás urobím rybárov ľudí, povedal Ježiš svojim učeníkom.
Konštitúcie redemptoristov hovoria o formácii toto: „Účelom formácie je priviesť kandidátov k takému stupňu ľudskej a kresťanskej zrelosti, aby sami s pomocou Božou, vedome a ochotne sa vedeli zasvätiť misionárskej službe Cirkvi v spoločenstve redemptoristov pre hlásanie evanjelia chudobným.“ (Konšt. 78) Vo formácii má každý dospieť k takému stupňu zrelosti, aby jeho osobné zasvätenie sa Bohu prinášalo hojné ovocie. Formácia má svoje etapy: pastorácia povolaní, postulát, noviciát, juniorát a stála formácia. Formácia je aj časom skúšky, lebo všetko dobré sa musí do hĺbky preveriť, ako aj viera sa preveruje ohňom skúšky.
Pastorácia povolaní
Prvý stupeň redemptoristickej formácie začína, keď sa mladý človek pýta seba a Boha, aké je jeho povolanie a do tohto svojho osobného rozlišovania pozve tiež nejakého redemptoristu. Samozrejme, že je to otázka nanajvýš súkromná, ktorá zaznieva v hĺbke srdca, veľmi existenciálne, ale práve preto, že je tak dôležitá, potrebuje aj pomoc z vonku, nejakého duchovného človeka, ktorý už dlhšie kráča Božími cestami a lepšie rozumie Božiemu hlasu. Ide o prvý kontakt s redemptoristami, ktorý nie je ničím záväzný a je len osožný tým, že môže priniesť pomoc v hľadaní svojho miesta v živote.
V pastorácii povolaní ide vlastne len o pravidelné stretnutia sa s redemptoristami. Cieľom týchto stretnutí je dať poznať mladému človeku, aký je život redemptoristu, aká je naša charizma, ktorou nás obdaroval Boh a ktorou slúžime Cirkvi. Tieto stretnutia majú rôznu formu, raz sú to duchovné cvičenia, inokedy športové výlety alebo jednoducho stretnutia s duchovným programom. Je pekné, že sa na týchto stretnutiach tvorí milé bratské spoločenstvo, ktoré však nikoho nastálo nezaväzuje. Hlavným cieľom týchto stretnutí je napomôcť každému jednému mladému človeku hľadať Božiu vôľu ohľadom svojho života, pomôcť objaviť Boží plán pre jeho život, spoznať, prijať a veľkodušne odpovedať na Božie volanie v jeho srdci.
Pán Ježiš i dnes neprestáva volať mnohých mladých, aby šli za ním, aby sa stali jeho apoštolmi. Preto sa stretnutia vedú v duchu modlitby a rozhovorov, vzájomného delenia sa so skúsenosťami, kto aké má na ceste povolania k zasvätenému životu. Redemptoristi zakusujú, že sám Duch Kristov vzbudzuje misionárov v Cirkvi a zvyčajne na to používa ľudské vzťahy a kontakty medzi ľuďmi. Hoci pastorácia povolaní nemá svoje stále miesto, má však už svoje určité témy, ktoré ponúka mladým v rozlišovaní. Jeden rok sa venuje otázke povolania vo všeobecnosti, t.j. ako sa rozumie povolaniu vo svetle Svätého Písma, čím sa charakterizujú hlavné kresťanské povolania (manželstvo, kňazstvo, zasvätený život). Objavujú sa tak základy každého povolania, ktoré stoja na povolaní k životu, k spoločenstvu, k svätosti. Ďalší rok sa viac venuje konkrétne rehoľnému povolaniu ako povolaniu k zasvätenému životu. Rozoberajú sa 3 evanjeliové rady, ktoré charakterizujú všetkých Bohu zasvätených ľudí. Objavujú sa známky rehoľného povolania skrze bližšie spoznávanie povolania apoštolov k dôvernému spoločenstvu s Ježišom. Tretí rok sa ešte bližšie zoznamuje s redemptoristami, s našimi svätými a zvlášť s naším zakladateľom sv. Alfonzom de Liguori, učiteľom Cirkvi, s našou charizmou, s ktorou žijeme a slúžime ľuďom.
„Každý človek hľadá svoju životnú cestu, po ktorej chce kráčať s pokojom v srdci. ,,Ale ako si vybrať? Čo treba zohľadňovať pri výbere svojho povolania?“ pýtal sa každý z nás. Tu sme dostali veľkú ponuku od Boha. A síce, žiť plnohodnotný život spolu s ním. Pre každého má pripravený úžasný plán, pretože každého miluje nekonečnou láskou, ktorú nám dal pocítiť cez Sv. liturgiu, spoveď, Božie slovo alebo cez spoločnú modlitbu spoločenstva, ktoré sa tu zišlo. Ako povedal bohoslovec Marek: ,,Už po hodine spolu s vami som mohol nazvať každého mojím bratom.“ Každý z nás sa tu naučil spoznávať seba samého, Boha a jeho vôľu. Naučili sme sa ,,Božie“ smerovky, ktoré nás majú naviesť na tú správnu cestu nášho života, na cestu za ním. Každému z nás chce Boh požehnať naše životy, aby sme svedčili o jeho láske príkladný životom.“ Matúš
„Som veľmi rád, že som sa mohol zúčastniť na týchto duchovných cvičeniach, v takomto úžasnom spoločenstve, ktoré pripravil Boh skrze otcov redemptoristov. Duchovné cvičenia ma viac zblížili s Bohom a obdarili ma neopísateľnou radosťou, ktorú človek v súčasnom svete potrebuje. Boh skrze svoju prítomnosť, ktorú som mohol zažiť na týchto duchovných cvičeniach, ma naplnil úžasným pokojom a novou silou potrebnou do ďalšieho každodenného života. Načerpal som aj ďalšie nové vedomosti, ktoré sa týkali výberu povolania, a už mi len zostáva modliť sa, aby som vedel rozpoznať Božiu vôľu, Boží plán, ktorý ma Boh pripravený pre mňa.“ Maroš
„Som mladý človek a som pred maturitou. To je čas a dá sa tak povedať, že aj ultimátum, pre zvolenie si povolania. Už dlhšie poznávam, že si ma Boh vyvolil, aby som sa stal kňazom. Ale človeku sa do duše vždy prikradnú pochybnosti a znova a neustále prehodnocuje svoje rozhodnutie. Tak keď sa mi „náhodou“ dostal do rúk časopis Misionár a prečítal som si pozvanie na zadnej strane, neváhal som ani minútu. Išlo o pozvánku na duchovné cvičenia pre chlapcov hľadajúcich svoje povolanie. Keďže som po takom niečom už dlhšie túžil, pochopil som to ako Božie riadenie. V kláštore sa zišla perfektná partia mladých chlapcov stredoškolákov, ktorí taktiež chceli spoznať Božiu vôľu, duchovne sa posilniť a v neposlednom rade napiť sa zo živej vody, ktorú dáva Kristus. Vytvorili sme spolu krásne bratské spoločenstvo a Kristus bol medzi nami. Vzájomne sme sa tak mohli povzbudiť a utvrdiť vo viere. Cítim sa naplnený Duchom Svätým a pevný vo svojom odhodlaní stať sa kňazom.“ Michal
Postulát
Postulát je prvým rehoľným domom, kde sa už veľmi konkrétne vchádza do zasväteného života redemptoristov skrze každodenné prebývanie v ich kláštore, nielen akoby na návšteve, ale tvorením spoločenstva modlitby, práce, bratskej lásky a oddychu spolu s ostatnými postulantmi. Postulát má napomôcť postulantovi dozrievať hlavne po jeho ľudskej stránke, čo konkrétne znamená vedieť sa poznávať, prijať seba samého, uvedomovať si, tak svoje talenty, ako aj hlavné chyby, prijať svoju minulosť a vedieť plánovať aj svoju budúcnosť. Samozrejme chce sa tu prehĺbiť i autentický kresťanský život viery, otvárať sa čoraz viac na poznanie a prijatie Božej vôle. Postulanti, hoci ešte neskladali rehoľné sľuby, predsa sa už snažia žiť v duchu troch evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti. V tejto etape sa spoznáva daná rehoľa zvnútra, z jej každodenného života.
Náš postulát prebieha v susednom Poľsku v Krakowe. V Poľsku totiž prebieha väčšia časť našej formácie, keďže tam máme lepšie podmienky. Je tam medzinárodný redemptoristický seminár. Postulát, keď niekto cíti povolanie ku kňazstvu, sa u nás spája so štúdiom filozofie. Ak niekto chce byť rehoľným bratom, tak čas postulátu prežíva v niektorom našom dome na Slovensku (Stropkov, Michalovce, Stará Ľubovňa).
„Postulát bol pre mňa nádherným časom. Keďže som prvé dva roky strávil v seminári v Krakowe, bolo to pre mňa jedinečné obdobie plné modlitby, bratských stretnutí a jedinečných duchovných zážitkov. V duchovnom raste mi pomáhal nielen dobre vyplnený čas stanovený denným programom a prednáškami, zdieľanie sa starších a skúsenejších spolubratov formátorov, ktoré som doslova hltal, ale aj samotný život v komunite. Spätne pozerajúc na to obdobie, tak to bol aj čas plný ideálov.“ Peter
„Veľmi rád si spomínam na čas môjho postulátu, ktorý som prežil v našom seminári v Krakowe. Nielenže sa mi veľmi páčili prednášky z filozofie, ale boli to predovšetkým prvé chvíle kláštorného života: modlitba, spoločenstvo, prednášky, formácia. Pre mňa bol postulát ďalším utvrdením sa v mojom povolaní k zasvätenému životu.“ o. Metod
„To boli moje prvé chvíle, čo som opustil domov a vybral som sa až za hranice. Postulát som mal v Krakowe. Nikdy nezabudnem, aký plný ideálov, očakávaní a snov som cestoval do krakowského kláštora. Jedna z prvých vecí, s ktorou som sa tam stretol, bolo veľmi milé privítanie. Otcovia, ktorí ma tam privítali, správali sa ku mne, ako keby sme sa poznali už pár rokov. V postuláte som prežíval prvé zážitky spoločného rehoľného života.“ o. Vlado
Noviciát
Noviciát je časom osobitne intenzívnej rehoľnej formácie, ktorá trvá jeden rok. Prežíva sa v dome noviciátu, ktorým je v našej viceprovincii kláštor v Korunkovej. V noviciáte sa začína poznávať a budovať rehoľná identita zasvätenej osoby. K tomu slúži stály denný program, zložený z modlitby a práce, osobného štúdia, ako aj spoločných prednášok o duchovnom živote, o histórii zasväteného života, o dejinách Kongregácie redemptoristov, poznávanie redemptoristovskej charizmy, jej tradícií, duchovnosti a jej svätých a blahoslavených, prehlbovanie poznatkov o modlitbe, askéze, kresťanských čnostiach, ako aj iné témy z duchovného života. Všetko to sa prežíva v bratskom spoločenstve, kde sa priamo človek učí prijímať druhých, odpúšťať, spolupracovať s nimi, kde má panovať vzájomný duch bratskej služby a lásky.
Hoci ako redemptoristi sme činná rehoľa, zameraná na apoštolát, predsa len čas noviciátu je časom viac zameraný na kontempláciu, na osobné premýšľanie, na modlitbu, lebo len skrze ňu sa môže povolanie ešte viac očistiť a upevniť. V noviciáte by sa malo uvedomiť si čo najjasnejšie Božie volanie, formovať svoje srdce aj myseľ v duchu redemptoristovskej služby ohlasovania evanjelia chudobným. Tento čas intenzívneho rozlišovania povolania má nakoniec potvrdiť (alebo nie) rozhodnutie novica a uznať jeho súcosť (alebo nie) pre tento spôsob zasväteného života. Ak sa novic utvrdil vo svojom povolaní a zároveň ho aj rehoľa uznala za súceho, zloží svoje prvé rehoľné sľuby. Noviciát sa v našej viceprovincii zvyčajne začína a končí 15. augusta, na sviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky, Panny Márie.
„To je rôčik, na konci ktorého sa splnia sny mnohých mladých mužov. Stal som sa rehoľníkom! Uznáš aj sám, že keď mladý muž, ktorý kľačiac pred Bohom, s pravou rukou na svätom evanjeliu vysloví: „ja …, zamýšľam celkom sa ti zasvätiť tým, že budem verne nasledovať Krista, Spasiteľa sveta …“ tak musí to mať dobre premyslené. O tom je noviciát. Slovo robí chlapa a Boh to od nás vyžaduje. Jednou zo základných čností je rozvážnosť.“ Miro
„Čas noviciátu som prežíval ako čas intenzívnejšej modlitby, ale aj ako čas ťažkých skúšok a jasnejšieho kryštalizovania sa môjho povolania redemptoristu. Tu viac ako inde som prežíval odchod spolubratov, ktorí rozpoznali, že ich miesto v živote je inde než v kláštore. Pri tých situáciách som sa znova pýtal seba samého, prečo ja mám zostať, prečo ja chcem byť redemptoristom.“ o. Metod
“Noviciát som mal na Slovensku v Stropkove. Bol to pre mňa veľmi špecifický čas. Môžem povedať, že tam ma Pán Boh lámal, okresával. Veľa ráz to bolelo, a neraz som taktiež spadol až na dno, aby som začínal zase od znova. Týkalo sa to modlitebného života, spoločného/rehoľného života, mojich pocitov, emócií, duchovného života. Dlho som bojoval o povolanie. Po noviciáte som však zakúsil čo znamenajú slova obrátenie.” o. Vlado
Juniorát
Juniorát je časom prehlbovania a rozvíjania toho, čo sa v predchádzajúcich etapách spoznalo a objavilo. Okrem toho je tu už realizovanie svojho povolania aj na poli apoštolskom. Študent by mal ukázať nielen svoje schopnosti a talenty, ale ich aj naplno využívať v službe chudobným. Mal by rásť v neustálej horlivosti pre Pána a pre Cirkev.
Jedným z cieľov juniorátu je naučiť sa spájať ducha modlitby, kontemplácie a rozlišovania s praxou apoštolátu, misijných diel a ohlasovaniu evanjelia. Pre kandidátov na kňazstvo juniorát je zároveň časom teologických štúdií, ktoré sa uskutočňujú v našom kláštore v Tuchowe neďaleko Tarnowa.
Kňazské povolanie si vyžaduje teologické vzdelanie, hlboké poznanie Zjavených právd, tradície cirkvi, no taktiež poznanie sveta do ktorého sme poslaní hlásať evanjelium. Tí, ktorí ašpirujú na kňazstvo, sa majú dôsledným štúdiom teológie a výchovou pripodobniť Najvyššiemu kňazovi Ježišovi Kristovi. Študent sa naďalej učí spoločnému apoštolskému životu, teda spoločne plánovať a realizovať apoštolské práce, spoločne sa tešiť z ich úspechu, ako aj kritické zhodnotenie neúspechu. Bratské spoločenstvo je tiež ohlasovaním prítomnosti Krista Vykupiteľa uprostred nás. Duchovný život preniká každú etapu formácie. Všetko sa deje v duchu viery, preto sa skrze všetko, čo patrí do študentátu, snaží prehlbovať osobný vzťah s Bohom. Pokračuje sa v štúdiu diel sv. Alfonza a iných redemptoristov, nielen svätých a blahoslavených, ale aj iných významných členov našej rehole, aby do hĺbky mohli poznať a zamilovať si redemptoristickú charizmu a duchovnosť. Po troch rokov juniorátu (pre rehoľných bratov po štyroch rokoch) môžu študenti skladať večné sľuby, ktoré sú už definitívnym rozhodnutím zasvätiť svoj život Bohu a dielu evanjelizácie v Kongregácii Najsvätejšieho Vykupiteľa. Večnými sľubmi sa končí základná časť formácie a pokračuje sa vo formácii stálej.
„Počas juniorátu som sa už mohol plnšie zapájať do misijnej práce redemptoristov. Bol som aspoň na niektorých misiách, kde sme viedli misijný program pre mládež. Taktiež my sami (študenti) sme už pripravovali a realizovali rôzne evanjelizačné stretnutia; veľmi rád spomínam na mládežnícke stretnutie na Podkarpatí na Ukrajine.“ o. Metod
„Počas juniorátu na mnohé veci sa začínam pozerať ináč, pretože si uvedomujem, že „duchovné“ vysvetľovanie niektorých problémov bolo vlastne iba únikom pred ich riešením. Boh mi pomaly strháva masku falošnej nábožnosti a „dobroty“, aby som mu nedával iba to, o čom si myslím, že odo mňa chce, ale aby som mu naozaj dal seba samého – svoje srdce. Som vďačný za to, že práve ťažkosti života v spoločenstve ma privádzajú k poznaniu pravdy o sebe a sú pre mňa výzvou na čoraz väčšiu dôveru k nemu.“ Peter
„Juniorát bol pre mňa čas duchovného, apoštolského a intelektuálneho vzrastania. Ak ti to v študentáte „nepáli“, ak nemáš záujem o rôzne aktivity, tak ani ako kňaz nebudeš mať zápal a záujem. Študentát v Tuchove v Poľsku mi dal túžbu „ísť a hlásať všade“. Neviem prečo, ale nikdy som tak netúžil ísť niekam na misie, ako to cítim teraz. Božie cesty sú však nevyspytateľné a ja verím, že ak táto túžba bude vo mne dozrievať, tak Boh ma povedie, kde budem najviac potrebný.” o. Vlado
Stála formácia
Je časom po večných sľuboch a po kňazskej vysviacke. Povolanie redemptoristu je tak veľké a bohaté, že nedá sa vyčerpať ani v celom ľudskom živote, nie tobôž prvými rokmi základnej formácie. „Redemptoristi sa stanú tým účinnejšími misionármi, čím viac budú vhodne prispôsobovať svoju apoštolskú prácu znameniam času a čím tesnejšie budú s ňou spájať svoju duchovnú, vedeckú a pastoračnú obnovu.“ (Konšt. 90) My, ktorí máme ohlasovať a prinášať duchovnú obnovu človeka a Cirkvi, máme byť na prvom mieste tým, ktorí sa obnovujú premenou zmýšľania na čoraz podobnejší obraz Krista. Snažíme sa službou evanjelizácie pripodobniť Kristovi Vykupiteľovi. Evanjelizujeme chudobných, ale sa aj nechávame evanjelizovať chudobnými a nielen nimi, ale všetkým, čo nás na našej ceste životom stretáva. Snažíme sa stále rozpoznávať Boží hlas, kde nás Pán volá slúžiť a potom sa vkladáme naplno do tej služby a obety. Cesta za Kristom je cesta s krížom na ramenách, a tak stála formácia je každodennosť umierania starého človeka a povstávania k novému životu v pravde, v láske a spravodlivosti.
text redigoval a fotografie dodal o. Metod Lukačik
