Na tento rok pripadlo 50. výročie mučeníckej smrti blahoslaveného Metoda – redemptoristi Michalovskej viceprovincie si tak vo svojich kláštoroch (v Michalovciach, Stropkove a Starej Ľubovni) intenzívnejšie pripomínajú život a odkaz tohto hieromučeníka.
Chcem vám priblížiť program odpustovej slávnosti, ktorá sa konala v dňoch 22. – 23. augusta 2009 v Michalovciach – v chráme, kde sú uložené relikvie tohto blahoslaveného redemptoristu.
Odpustové slávnosti začali v sobotu, 22. augusta, o 17. hodine veľkou večierňou, ktorú viedol o. Atanáz Mandzák CSsR.
Po nej nasledovala svätá liturgia – slúžil ju o. Vladimír Tomko, protosynkel Košickej eparchie. Kázeň predniesol o. Stanislav Přibyl CSsR, pražský provinciál. Veriacich v nej vyzval, aby sa zamysleli nad tromi postojmi blahoslaveného Metoda – o. Metod ako obraz milosrdného Vykupiteľa, ktorý odpúšťa, o. Metod, ktorý je pohotový plniť Božiu vôľu („Som tu, aby som plnil tvoju vôľu, Pane…“ alebo „Pane Bože, tu ma máš…“) a Metodova odvaha a nádej pred smrťou. Na záver o. Stanislav prítomných povzbudil slovami: „Drahé sestry, drahí bratia a otcovia, život blahoslaveného Metoda Dominika je aktuálny aj päťdesiat rokov po jeho smrti. Niektoré pohľady na jeho život a mučenícku smrť sú dokonca nevyhnutným sprievodcom i v našom živote. V živote nášho blahoslaveného dôležitú úlohu zohrávala Božia milosť – tak, ako je to aj v našich životoch. Rovnako významné postavenie v Metodovom živote mala i jeho snaha a úsilie. Aj v tom nech je nám príkladom. Kedysi som mal vo svojom živote obdobie, keď som nebol s ničím spokojný. Jedného dňa som si teda – podľa vzoru istého kňaza – povedal vetu: „Rozhodol som sa, že budem šťastný!“ A hľa – ono to začalo fungovať… Dnes mám pre vás návrh. Pozmeňme máličko predchádzajúcu vetu, zapozerajme sa na blahoslaveného Metoda Dominika a spoločne si povedzme: „Rozhodol som sa, že budem svätý!“ Osobne som presvedčený, že to pôjde. Veď i v tomto prípade platí staré príslovie: „Pričiň sa, človeče – aj Pán Boh ti pomôže…“
Následne sa slúžil moleben pri relikviách blahoslaveného Metoda a po ňom nasledovala beseda s redemptoristami. Na otázky, týkajúce sa života redemptoristov a blahoslaveného o. Metoda, ochotne odpovedali o. Stanislav Přibyl – pražský provinciál, o. protoihumen Jaroslav Štelbaský, o. Atanáz Mandzák a nakoniec sa k nim pripojil aj vladyka Milan Chautur.
Prvý odpustový deň ukončila adorácia pred Najsvätejšou eucharistiou – za krásneho hudobného sprievodu redemptoristu Miroslava Bujdoša ju viedol o. Pavol Tomko CSsR. Zameral sa v nej na modlitbu za kňazov, keďže prežívame Rok kňazov. Často sa totiž o kňazoch narozpráva všeličo, veriaci ich tiež málo podporujú svojimi modlitbami – zameriavajú sa predovšetkým na ich slabé stránky a zabúdajú pritom na milosť, ktorú im sprostredkovávajú mocou sviatosti Kristovho kňazstva.
Druhý deň odpustu – 23. august – začal nedeľnou utierňou, ktorú viedol o. Jozef Jurčenko, ihumen michalovského kláštora.
Po nej boli v strede chrámu, pred ambónom, vystavené k verejnej úcte relikvie blaženého hieromučeníka Metoda. Ľudia tak mohli prísť k pozlátenému sarkofágu, v ktorom sú relikvie uchovávané, a pomodliť sa. Počas toho sa konal i moleben k blahoslavenému Metodovi s prednášaním všetkých prosieb, ktoré ľudia píšu alebo priamo v chráme, alebo ich posielajú poštou či e-mailom do redakcie Misionára. Zazneli už aj mnohé poďakovania, čo svedčí o tom, že blažený Metod sa účinne za nás prihovára a podporuje naše modlitby. O. Metod Lukačik CSsR, ktorý moleben viedol, v krátkom príhovore poukázal na kresťanské svedectvo odpustenia blahoslaveného Metoda, ktoré sa má stať aj naším svedectvom. Keďže často pociťujeme, ako nám Boh odpúšťa naše chyby, hriechy a zlyhania, aj my by sme mali odpúšťať všetkým, ktorí nám nejako ublížili. Veď odpustenie je znakom skutočného kresťana – toho, že v jeho srdci vládne Božia milosť, milosrdenstvo.
Po svätom ruženci začala archijerejská svätá liturgia pod vedením vladyku Milana, košického eparchu. Vo svojej homílii biskup vyzdvihol pohľad viery blahoslaveného Metoda na život a na smrť. Zosnutie tohto hieromučeníka tak Cirkev oslavuje nielen preto, že predstavuje víťazstvo dobra nad zlom, ale i preto, že je zakončením vernej služby Bohu a blížnym, čiže pekného života, a je zároveň aj začiatkom nového, osláveného života v nebi.
Na konci svätej liturgie bol plánovaný obchod okolo chrámu s relikviami blaženého hieromučeníka a s čítaním štyroch evanjelií – keďže však pršalo, obchod sa konal vo vnútri chrámu.
Poobede program pokračoval športovými aktivitami v blízkej športovej hale Gymnázia Pavla Horova – muži si tu zahrali futbal, mládež volejbal a deti sa mohli do sýtosti vyšantiť.
Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o pekný priebeh týchto slávností.
Správu o odpuste v Michalovciach priniesla vo svojom vysielaní aj katolícka televízia LUX.
Nech je teda blažený hieromučeník Metod pre nás i naďalej zdrojom povzbudenia a posilnenia v našom kresťanskom živote…
Blažený Metod, prihováraj sa za nás!
o. Metod Lukačik CSsR
