V dňoch 27. novembra až 4. decembra 1932 misionári redemptoristi z Michaloviec o. Ján Cyril Zakopal a o. Augustín Kliment konali sv. misie v obci Cabov. Keďže vo filiálke Sečovská Polianka bolo takisto mnoho gréckokatolíkov, na výpomoc na misie bol povolaný aj magister noviciátu o. Vasiľ Musil a misie boli konané súčasne aj vo filiálnej obci.
Podľa zápisu v kronike sa sv. misií v Sečovskej Polianke zúčastňovali aj rímskokatolíci, preto rímskokatolícky kňaz z Parchovjan dovolil, aby sa misie konali v rímskokatolíckom chráme, keďže gréckokatolícka cerkev bola pre toľkých veriacich príliš malá. Sviatosť zmierenia prijalo okolo 1100 ľudí a to aj preto, že na misie chodili aj veriaci zo susedných obcí. Keďže v Polianke nebola fara, misionári boli ubytovaní u gréckokatolíckeho riaditeľ školy.
Obnova sv. misií sa konala v dňoch 4.-9. XI. 1933 a viedli ju o. Zakopal a o. Kliment. Aj na obnove misií sa podľa kronikára konali hlavné kázne v rímskokatolíckom kostole, keďže účasť veriacich bola veľmi pekná. Na konci obnovy bol posvätený misijný kríž, ktorý bol zakopaný pri rímskokatolíckom kostole, pre rímskokatolíkov. Na slávnosti sa zúčastnil aj rímskokatolícky dekan z Parchovjan.
Podľa niektorých veriacich sa uskutočnili ďalšie misie v roku 1947, keď už bola Sečovská Polianka samostatná farnosť, hoci v kronike michalovského kláštora redemptoristov o tom nie je žiadna zmienka. Spomína sa iba tríduum, ktoré v dňoch 17.-19. október 1947 viedol o. Jozef Mária Fail.
Tak či onak, posledné misie sa konali už veľmi dávno, preto boli do farnosti opäť pozvaní misionári redemptoristi. Božie Slovo v dňoch 1.-9. december 2007 ohlasovali o. Milan a o. Samuel zo Starej Ľubovne a o. Atanáz z Michaloviec, ktorým vo vysluhovaní sviatosti zmierenia pomáhal aj o. Jozef J. z Michaloviec.
Aj tentokrát sa na misiách zúčastňovali v hojnom počte veriaci obidvoch obradov. Aj keď obcou vedie veľmi frekventovaná hlavná cesta, krížová cesta sa uskutočnila vonku. Nebolo možné prejsť všetky zákutia dediny, ale symbolicky sme sa prešli s krížom, modliac sa krížovú cestu, aspoň v okolí chrámu. Poďakovania a prosby adresované Matke ustavičnej pomoci boli dostatočným svedectvom, že hlásané Slovo veriacich nenechalo chladnými. V sobotu večer na molebene veriaci ďakovali za prijaté dobrodenia a prosili o potrebné milosti pre verné kráčanie po ceste svätosti.
Ľudové misie sa skončili tradičnou posviackou misijného kríža, ktorý zostane v tomto spoločenstve ako svedok toho, čo sa tu v čase misií dialo a hovorilo.
daatma
