Miroslav Čajka sa narodil 18. augusta 1952 v Sačurove. Mal staršieho brata Jána. Rodina sa niekoľkokrát kvôli práci otca sťahovala, najprv z Petríkoviec do Sačurova, potom v septembri 1963 do Vranova nad Topľou. O. Miroslav Čajka po SVŠ–ke vo Vranove pokračoval v štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Ukončil ju v roku 1975 s titulom inžinier. Hneď potom nastúpil na rok povinnej vojenskej služby v Českých Budějoviciach. Prešiel viacerými civilnými zamestnaniami: JRD v Bystrom, výstavba panelových domov vo Vranove, žeriavnik vo valcovni VSŽ v Košiciach, neskôr ako zamestnanec pošty roznášal noviny a nakoniec bol kuričom v hoteli Imperiál. Na zrod svojho povolania spomína takto: „Krátko po skončení základnej vojenskej služby, ako blesk z jasného neba, mi Boh dal poznať svoj plán so mnou. Celé poznanie i rozhodnutie zasvätiť sa mu by bolo možné počítať na sekundy. Vstúpil som do rehole a začal som študovať na kňazstvo. To všetko tajne, ilegálne…” K redemptoristom sa dostal cez o. Michala Majovského, ktorý ho formoval počas noviciátu. Prvé rehoľné sľuby zložil 15. decembra 1978 v Bukovciach, keďže tam vtedy pôsobil redemptorista o. Michal Majovský. Rehoľné sľuby zložil pred protoihumenom o. Jánom Ivanom Mastiliakom, u ktorého sa ďalej tajne pripravoval na kňazstvo. V tom čase býval v Košiciach v jednom byte spolu s o. Jánom Čuchráčom a tak tvorili dvojčlennú komunitu redemptoristov. Diakonskú a kňazskú vysviacku prijal tajne z rúk o. biskupa Jána Chryzostoma Korca 25. júna 1983 v jeho byte v Bratislave. Keďže sa tajní redemptoristi nemohli venovať apoštolátu, tak predstavení pripravili pre niektorých plán emigrácie. Začiatkom roka 1989 o. Miro legálne vycestoval do USA za rodinou, ale zostal tam už nelegálne.
Ako k tomu došlo o. Miroslav spomínal takto: „Vtedajší viceprovinciál o. Štefan Lazor, sa ma opýtal, či by som bol ochotný odísť za hranice, t.j. ujsť do zahraničia. Nakoľko som bol ochotný a pridali sa ku mne aj ďalší traja spolubratia, predstavený nás požiadal, aby sme sa nejakým spôsobom dostali za hranice.” Po dlhých úradných vybavovačkách o. Miroslav Čajka vycestoval v januári 1989 do USA, keďže tam mal príbuzných. Po troch mesiacoch v USA a po vybavení kanadských víz, odcestoval na návštevu do Toronta. Hoci v Kanade bol iba mesiac, s o. biskupom Michalom Rusnákom ponavštevovali všetky slovenské gréckokatolícke farnosti. 17. mája 1989 o. Miroslav odletel do Ríma, aby sa spojil s ostatnými troma spolubratmi bývajúcimi v generálnom dome na Via Merulana“. Veľa sa rozprávali o tom, čo a ako ďalej. O. Čajka bol nadšený za prácu v Kanade, preto si v Ríme podal aj žiadosť o kanadskú imigráciu. V Ríme sa učil taliančinu a študoval na Pápežskom Východnom inštitúte.
Po „nežnej revolúcii” viceprovinciál o. Lazor zavolal o. Čajku späť na Slovensko, ale po pár mesiacoch mu o. Tomko volal z Ríma, že ho volajú na kanadskú ambasádu. Po súhlase viceprovinciála, o. Miroslav 17. mája 1990 odletel do Kanady. Biskup M. Rusnák mu pridelil faru v Oshawe, asi 60 km od jeho miesta bývania. Po roku a pol nový viceprovinciál, o. Milan Chautur CSsR povolal o. Čajku z Kanady na Slovensko. Vrátil sa do Stropkova, kde slúžil vo farnosti sv. Cyrila a Metoda. V roku 1992 odišiel na niekoľko mesiacov do tzv. tirocínia – misionárskej školy v Gdyni (Poľsko). Koncom roku 1992 sa znovu vracia do farnosti v Stropkove. Na viceprovinciálnej kapitule v r. 1993 bol o. Miroslav Čajka zvolený za viceprovinciála redemptoristov. V tom istom roku sa začala výstavba nového stropkovského kláštora, do ktorej vložil veľa svojej energie a lásky. V roku 1993 bol menovaný o. biskupom Jánom Hirkom aj za člena Misijnej komisie pre KBS. Po ukončení trojročnej kadencie viceprovinciála o. Miroslav Čajka odchádza v novembri 1996 znovu do Kanady. O. John Fecko, apoštolský administrátor Eparchie, pridelil o. Čajkovi farnosť Narodenia Bohorodičky na Shaw St. v Toronte. O. Čajka tu tiež začal slúžiť sv. liturgie aj po slovensky. 19. augusta 1998, o. Miroslav spustil prvú internetovú stránku Michalovskej viceprovincie „Redemptio-Vykúpenie” so zameraním na otázky a odpovede duchovného charakteru. V roku 1999 prichádza do Kanady o. Pavol Tomko, ktorý tam slúžil až do roku 2003. V novembri 2004, o. Miroslav prechádza do Katedrály Premenenia Pána v Markham a k 1. januáru 2005 sa stáva rektorom katedrály. Okrem katedrály sa venuje duchovnému vedeniu, internetovému apoštolátu a návšteve väzňov v dvoch väzniciach
V jari 2007 sa vrátil na Slovensko. Pôsobil v Kanade skoro 13 rokov. Neraz sa tak vyjadril: „Do Kanady idem veľmi rád, lebo Kanada je mi veľmi blízka a vidím tam veľké pole pôsobnosti.” Venoval sa tam nielen bežnej farskej pastorácii, ale viedol aj rôzne evanjelizačné, katechetické a modlitebné stretnutia a skupinky. Často hovorieval: „Mám istú misionársku víziu. Máme sa samozrejme venovať aj svojim ľuďom vo farnostiach, ale tieto farnosti majú byť akýmsi odrazovým mostíkom pre misie a dosiahnutie aj tých, ktorí sú od Krista ďaleko a takých je tu veľa.” Keď sa vrátil z Kanady, najprv prebýva rok v Michalovciach a potom od 1. júla 2008 v Stropkove, kde sa venuje ľudovým misiám a hlavne liturgickým prekladom a tvoreniu kníh utierni a večierni na každý deň, ktoré boli vydané v rokoch 2009 a 2013 a pomáhajú nám pri modlitbe v kláštoroch Asi ako prvý preložil do slovenčiny Akatist k Presvätej Bohorodičke. Od roku 2007 bol najprv členom košickej eparchiálnej liturgickej komisie a neskôr aj metropolitnej liturgickej komisie. Zo Stropkova odchádza do Starej Ľubovne v lete 2019.
V roku 1996 vyšla jeho kniha Adventista a katolík (ktorá bola preložená do angličtiny a vydaná v Kanade, neskôr bola preložená do portugalčiny a vydaná v Brazílii). O. Miroslav Čajka ju vydal pod svojím obľúbením pseudonymom o. Pavol Eirene. Keďže vedel veľmi dobre po anglicky, prekladal veľa textov, spomeňme len krátky životopis bl. Metoda Trčku CSsR, brožúrku Svätý Jozef, Teologické vovedenie, niektoré diela sv. Alfonza (Novéna k Svätému Duchu, Novéna k Božskému srdcu, O škrupuliach). Bol veľkým mariánskym ctiteľom. Istý čas bol spoluzodpovedný za Arcibratstvo sv. ruženca, ale hlavne sa angažoval v kňazskom mariánskom hnutí a viedol Večeradlá. K charakteristike o. Miroslava Čajku ešte treba pridať jeho lásku ku Katolíckej cirkvi, čnosť poslušnosti a horlivosť pre spásu duší. Vedel sa veľmi oddane angažovať do záležitostí, o ktorých bol skalopevne presvedčený, že sú správne. Rád viedol teologické diskusie. Nebál sa zapojiť ani do spoločenského diania na Slovensku.
Miroslav Čajka CSsR zomrel zaopatrený sviatosťami v stredu večer 4. novembra 2020. Dňa 7. novembra 2020 bol pochovaný v hrobke redemptoristov na mestskom cintoríne v Michalovciach.
Z jeho vlastnoručne napísaného závetu vyberáme aspoň zopár viet: „Všetkým príbuzným, spolubratom, priateľom vyslovujem vrúcnu vďaku za lásku a priazeň. Ak som niekomu ublížil, prosím o odpustenie, týmto tiež odpúšťam všetkým svojím vinníkom.” Večná mu pamiatka!
o. Metod Marcel Lukačik CSsR
