O rehoľnom povolaní so sestrami redemptoristkami
1. Čím je pre vás rehoľné povolanie?
Sr. Jana: Rehoľné povolanie je pre mňa nesmiernym darom, milosťou, ktorú Pán Boh vlieva do ľudského srdca. Je to silná túžba milovať Boha, prebývať s ním, žiť, robiť všetko pre neho.
Realizácia tejto mojej túžby je však iba mojou odpoveďou, akoby ozvenou na jeho túžbu, na jeho lásku, ktorá ma predišla v milovaní. Keď človek zakúsi, aký dobrý je Pán, chce na toto pozvanie aj odpovedať – darovaním mu celého svojho života.
Sr. Helena: Rehoľné povolanie vnímam ako ničím nezaslúžený dar, ako Božie objatie. Vidím v ňom Božie pozvanie byť tu, na zemi, žiarivým svedectvom jeho nekonečnej lásky, k prežívaniu ktorej je povolaný každý človek nezávisle od svojho stavu či životného povolania.
2. Prečo ste sa rozhodli práve pre zasvätený život?
Sr. Jana: Moje rozhodnutie bolo vyvrcholením mojich túžob, ku ktorému smerovali rôzne predchádzajúce dotyky Božej lásky, ktorými mi Boh dával poznať svoju krásu a dobrotu. Vo svojom vnútri som cítila, akési prázdno či priepasť, hlad, ktorý môže uspokojiť jedine Boh.
3. A prečo v klauzúrnej kontemplatívnej reholi?
Sr. Jana: Prečo kontemplácia? Z túžby byť neustále pri prameni. Tak ako hladný sedí najradšej pri stole, ja potrebujem sedieť pri tlčúcom srdci Boha. Žiť v jeho prítomnosti, konať všetko pre neho. Život v skrytosti a tichosti srdca, v modlitbe za svet, ma sýti jeho silou a láskou, ktorú môžem odovzdávať prichádzajúcim k nám ľuďom. Týmto spôsobom im môžem ponúknuť aspoň kúsok z nesmiernej lásky nebeského Otca.
4. Čo vplývalo na vaše definitívne rozhodnutie?
Sr. Jarka: Na ceste môjho hľadania a rozpoznávania rehoľného povolania mi najviac pomohol dnes už nebohý o. Jozef Čverčko CSsR, ktorý bol od detstva mojím spovedníkom a neskôr i duchovným vodcom. Bol pre mňa vzorom človeka zasväteného Bohu. Ďalším silným impulzom pri rozhodovaní bolo spoznanie kontemplatívnych klauzúrnych sestier. Vnímala som dotyk Božej milosti v modlitbe, ktorá má veľkú hodnotu pre tento svet a pocit vlastného šťastia pri myšlienke úplného odovzdania sa Láske – Bohu. V rozhodovaní ma podporili moji rodičia i brat, ktorý je rehoľníkom a tiež zápal mladých ľudí, ktorí v tomto čase túžili vstúpiť do kláštora.
Sr. Jana: Nebolo ľahké rozhodnúť sa. Bolo to ako urobiť krok do neznáma. Človek cíti, že je slabý, že nie je svätý, že iní sú lepší. Kladie si otázku: „Ako mňa, takého biedneho, obyčajného človeka mohol Boh obdariť povolaním? Kýmže som ja?“ a myslí si: „To musia byť ľudia vybraní.“ Tieto myšlienky ma zdržiavali asi najviac. Potom aj otázky, či to zvládnem, či to nie je nad moje sily, či to nie je iba môj výmysel. Prekážkou bola tiež naviazanosť na rodinu a bolesť spojená s odlúčením.
Počas cesty kráčania za Pánom sa neraz vynorili aj pochybnosti, či dokážem takto žiť celý svoj život; zvlášť, keď neboli najpriaznivejšie podmienky pre taký štýl života, keď slabli vzájomné vzťahy.
No Boh je môj Pán, jemu som sa odovzdala, jemu dôverujem. On vždy dá potrebné sily a neraz malú, pretrpenú skúšku stonásobne vynahradí.
5. Čo je podľa Vás dôležité pri rozoznávaní povolania?
Sr. Helena: Keď sme sa v spoločenstve delili cestou nášho povolania, alebo keď sme počúvali svedectvá iných, oslovila ma veľká fantázia a trpezlivosť lásky Boha s akou si vie nájsť cestu do každého srdca, ktoré túži mať pre seba. Myslím si, že v povolaní každého rehoľníka sa vyskytujú spoločné prvky, s ktorými sa na svojej ceste stretáva a tie mu pomáhajú nielen v rozoznávaní, ale aj v rozvoji jeho povolania.
Snáď prvým z nich je vedomie toho, že Boh miluje ako prvý. Z lásky dáva dar rehoľného povolania komu chce a ako chce. Povolaný človek si uvedomuje predovšetkým to, že je milovaný Bohom a celý sa mu odovzdá. Sú to momenty obrátenia a rôzne dotyky Božej lásky. K takému vzťahu s Bohom sme však povolaní všetci. Nemusí to teda znamenať, že človek sa má stať rehoľníkom. Preto je v rozoznávaní povolania dôležité vedomé prežívanie a prehlbovanie svojej viery, poznávanie Boha a seba. Tu zohráva obrovskú úlohu osobná modlitba, čítanie náboženskej literatúry, pristupovanie k sviatostiam a duchovné vedenie. Človek musí byť vnútorne vnímavý a otvorený na akékoľvek povolanie, ktoré Boh preň pripravil. Nediktuje teda Bohu ako by chcel žiť, ale pýta sa ho, akú cestu mu vo svojej prozreteľnosti pripravil On. Ide o načúvanie túžbam vlastného srdca a Božieho srdca a moment vnútorného rozoznania. V tomto období Boh často uzdravuje zranenia nášho života, aby sme v slobode a láske odpovedali na jeho pozvanie.
V rozoznávaní povolania sú takisto dôležité skúšky a prekážky, s ktorými sa povolaný stretne. Častokrát sa stretáva s nepochopením priateľov, rodiny a blízkych, či s inými nepriaznivými okolnosťami. V takýchto chvíľach je nútený pýtať sa sám seba: „Prečo chcem byť rehoľníkom?“ Sú to chvíle, keď dochádza k očisťovaniu motivácie jeho rozhodnutia a potvrdeniu jeho vernosti Bohu. Napokon je nutné spoznať aj konkrétne rehoľné spoločenstvo, do ktorého má človek zámer vstúpiť a v neposlednom rade je dôležitý aj súhlas tohto spoločenstva.
6. Mali ste niekedy pochybnosti vo Vašom povolaní?
Sr. Jarka: V mojom povolaní sa hneď na začiatku objavili skúšky a pochybnosti, ktoré však nikdy neprevážili a nezmenili moje rozhodnutie. Dnes môžem povedať, že tieto skúšky správnosť môjho rozhodnutia ešte viac upevnili a očistili. Postupne sa plameň mojej lásky k Bohu ešte viac rozhorel.
7. Čo je pre Vás dôležité v tvorivom a vernom prežívaní povolania?
Sr. Jana: Pre tvorivé prežívanie povolania je dôležité mať neustále upriamený zrak na cieľ svojich túžob – na Krista. Prebývať s ním a odvzájomňovať jeho lásku. Láska je vtedy tvorivá, hľadá cesty a načúva, čo urobí milovaného šťastným. Nebojí sa, keď to bude stáť aj nejakú obetu. Láska dáva a nechce byť za to odmeňovaná. Už tá jej námaha je pre ňu radosťou a satisfakciou. Boh napokon všetko vidí a o všetkom vie.
Sr. Jarka: Mojou túžbou a životným programom je vzrastanie v láske k Bohu, k mojim sestrám i všetkým ľuďom. Chcela by som skrze Nepoškvrnenú Pannu Máriu dosiahnuť dokonalosť v láske – v láske k nášmu spoločenstvu, blížnym, k celému svetu.
uverejnené v časopise Misionár – február 2007
