V sobotu 6. mája 2023 som sa spolu s o. viceprovinciálom Miroslavom vybral na odpust sv. Juraja Veľkomučeníka do Užhorodu. V tejto farnosti už pôsobíme od roku 2008. Najprv bolo potrebné dostavať rozostavaný chrám, neskôr hneď vedľa aj menší kláštor pre rehoľnú komunitu. Prvým redemptorisom v Užhorode, v časti Červenica, bol o. Juraj Rak, onje aj správcom farnosti sv. Juraja aj miestnym predstaveným. Na Ukrajine pôsobí od roku 1999
Dnes už vyše 10 rokov je jeho spolupracovníkom a spolubratom o. Marek Kriška, ktorý pôsobí na Ukrajine od svojej kňazskej vysviacky v roku 2011. Obaja sa potešili našej návšteve. Hranicu a colnicu sme prešli bez nejakých ťažkostí a veľmi rýchlo, keďže sme vyrazili skoro ráno z Michaloviec. Náš chrám sa nachádza neďaleko slovensko-ukrajinskej hranice, na okraji Užhorodu, v jeho novej štvrti Červenica (kedysi to bola samostatná dedinka). Pre tých, ktorý poznajú Užhorod lepšie, je to na ľavej strane od ulice Sobranecká (smerom do centra), pri Hoteli Praha, ktorý stojí na kopci a na kraji lesa. Ešte treba prejsť dvoma uličkami a narazíte na novú dvojvežatú gréckokatolícku cerkev. Neďaleko asi 5 minút pešo, je aj pravoslávna cerkov s modrou kopulou. A taktiež môžete po ceste hore vidieť protestantské evanjelizačné centrum Jeremiáša, kde sme aj mali odpustový obed.
Odpustová slávnosť začala sviatočnou utierňou, ktorú viedol o. Juraj. Počas nej o. Marek spovedal, neskôr mu pomáhali aj ďalší kňazi. Po utierni bol ešte Moleben k Presv. Bohorodičke a chrám sa čoraz viac zapĺňal ľuďmi. O 11. hod. (času podľa Kyjeva) začala slávnostná sv. Liturgia, ktorej predsedal mitroforný protojerej o. Vasiľ Chvasta. Zároveň sa nám prihovoril počas kázne, kde na základe životopisu sv. Juraja, nabádal a povzbudzoval ku vzornému a horlivému kresťanskému životu. Slávnosť nám skrášlil svojím spevom Katedrálny chrámový zbor z Užhoroda. Na slávnosti bol aj miestny dekan a kňaz zo susednej farnosti. Po obchode okolo chrámu s čítaniami sv. Evanjelií, bolo mnoholistvie, aj o. Jurajovi, ktorý v ten deň slávil aj svoje meniny. Okrem hojného počtu veriacich aj zo susedných farností, boli aj dve rehoľné sestry. Po sv. Liturgii sme sa modlili o pokoj a skoré ukončenie vojny na Ukrajine. Odpustový obed sme mali v spomínanom neďalekom protestantskom evanjelizačnom centre. Máme s nimi dobré vzťahy. Hoci sme o trošku počas obeda hovorili aj o vojne a aktuálnej situácii, predsa len sme sa viac sústredili na slávnostný charakter slávnosti odpustu, ktorý sa niesol v duchu Vzkriesenia a radosti.
Po slávnostnom odpustovom obede náš čakala cesta domov. Hranica nás opäť milo prekvapila, keďže sme nečakali ani hodinu, hoci áut nebolo málo, ale nám to tak vyšlo. Bolo to veľmi výnimočné počas mojich posledných 15 rokov služobných ciest na Ukrajinu. V michalovskom kláštore sme sa už len podelili z milej odpustovej slávnosti a návštevy našich spolubratov, misionárov za hranicami Slovenska.
Autor: o. Metod M. Lukačik CSsR
