Na sviatok Usnutia Presvätej Bohorodičky Panny Márie tj. dňa 15. augusta 2023 o 17.00hod v gréckokatolíckom chráme Nanebovstúpenia Pána v obci Kolonica okr. Snina, sa konala nevšedná udalosť. Na podnet pána Alexeja Hromadu a ďalších tamojších veriacich vladyka Milan Chautur CSsR požehnal pamätnú tabuľu venovanú nášmu spolubratovi o. Štefanovi Ištvaníkovi CSsR., za jeho neúnavnú a horlivú pastoračnú činnosť v tejto farnosti v rokoch 1977-1990. Túto pamätnú tabuľu dali vyhotoviť pri príležitosti desiateho výročia úmrtia, vďační veriaci z Kolonice. Po požehnaní spomínanej pamätnej tabule vladykom Milanom Chauturom CSsR, sa prítomným veriacim z Kolonice aj z okolitých obci zídeným v hojnom počte poďakoval protopresbyter Sninského protopresbiteriátu o. Maroš Prejsa, za ich iniciatívu, aby si takto oživiť spomienku na o. Štefana Ištvaníka CSsR, ktorý na duchovnom poli v tejto farnosti aj inde urobil veľmi veľký kus dobrej práce. Následne o. Ján Jozef Oharčák CSsR prečítal krátky životopis o. Štefana Ištvaníka CSsR, z ktorého vyberám nasledujúce informácie, ako dôkaz toho že si právom zaslúžil aby sa na neho len tak nezabudlo.
O. Štefan narodil sa 24. novembra1929 v Závadke , okres Spišská Nová Ves. Bol najstarší zo štyroch detí. V roku 1949 začal noviciát na Morave v Červenke pri Litovli. V noci z 13. na 14. apríla 1950 pri akcii „K“, kedy boli likvidované mužské kláštory v Československu, bol internovaný na Králiky, spolu aj s predstavenými noviciátu, tam noviciát pod ich vedením aj dokončil, a 2. augusta 1950 zložil prvé rehoľné sľuby v Kongregácii Najsvätejšieho Vykupiteľa. Udialo sa to všetko v tajnosti. Potom nastúpil do PTP kde strávil presne 3 roky, 3 mesiace a 15 dní… Neskôr si spravil Strednú zdravotnícku školu, ktorú ukončil maturitou a začal pracovať ako zdravotník so stredoškolským vzdelaním. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi, v novembri 1968 nastúpil na teologické štúdia v Bratislave… Za diakona bol vysvätený v Brusnici pri Stropkove v júni 1970. Absolutórium z teológie získal v júni 1971. V Prešove dňa 20. júna 1971 bol vysvätený za kňaza, prešovským svetiacim biskupom, dnes už bl. hieromučeníkom Vasiľom Hopkom. Jeho prvé pôsobisko bolo vo farnosti Veľká Poľana, (do ktorej patrila aj moja rodná obec Smolník – dnes sú to už zaniknute obce kvôli vodárenskej nádrži Starina- pozn. autora). Tu pôsobil do roku 1975. V tom istom roku sa stal správcom farnosti Pčolinné. V roku 1977 bol preložený do farnosti Kolonica, kde pôsobil do roku 1990. Počas svojho pôsobenia v Kolonici spolu s o. Michalom Roškom CSsR postavili kaplnku Matke Ustavičnej Pomoci v Snine, ku ktorej bol po páde totality pribudovaný chrám pre gréckokatolíkov. Od roku 1990 po prinavrátení nášho kláštora a chrámu sa staral o ich opravu a rekonštrukciu. Okrem potrebných materiálnych prác, nezanedbával ani kňazskú pastoračnú činnosť. O. Štefan bol veľmi horlivým kňazom. Okrem zvyčajnej kňazskej služby dával často duchovné cvičenia tak kňazom ako aj laikom. Bol známym a obľúbeným kazateľom (bol aj mojím primičným kazateľom pozn. autora) a hlavne bol mužom modlitby. Bol vyhľadávaným spovedníkom a duchovným vodcom. O. Štefan bol veľkým ctiteľom Panny Márie. V roku 1994 obnovil Arcibratstvo svätého ruženca. Aktívnym putovaním po východnom Slovensku získaval nových členov ochotných modliť sa sv. ruženec. Mnohí veriaci vyhľadávali jeho pomoc a bol ochotný vždy pomôcť, radou, či modlitbou. O. Štefan bol veľmi pracovitým kňazom.
Na požiadanie vladyku Semediho od januára 1991 často chodieval pastoračne vypomáhať na Ukrajinu. Od augusta 1996, ako predstavený misijnej skupiny na Ukrajine , odišiel založiť kláštor v Koroleve. Zariadil kláštor a začal aj so stavbou chrámu , ktorý je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Začiatkom roku 2000 sa vrátil do kláštora v Michalovciach. V roku 2012 dostal od vladyku Milana Šašika osobitné vyznamenanie blaženého hieromučeníka Teodora Romžu za požehnané pastoračné pôsobenie v Mukačevskej eparchii. V roku 2009 dostal cenu primátora mesta Michalovce za duchovný rozvoj občanov a mládeže mesta. O. Štefan bol aj horlivým apoštolom pera. Jeho zásluhou v júni 1992 vyšlo prvé číslo obnoveného časopisu Misionár. Sedem rokov bol jeho šéfredaktorom, a do konca života jeho aktívnym prispievateľom. Od roku 2002 začal vydávať prílohu k časopisu Misionár pod názvom Ľudová čítanka na nedele a sviatky. Napísal aj knihy Modlitba svätého ruženca, a Krížová cesta. Prácou vo vydavateľstve Misionár sa hojne podieľal na vydávaní náboženskej literatúry. Pred desiatimi rokmi v pondelok 12. augusta 2013 odovzdal svoju dušu do rúk Vykupiteľa vo veku nedožitých 84 rokov gréckokatolícky redemptorista o. Štefan Ištvaník CSsR.
Veríme, že tak horlivého a dobrého svojho služobníka, Pán prijal do svojho nebeského kráľovstva pre svoje veľké milosrdenstvo a hojné vykúpenie. Mnohí spomínajú s veľkou úctou, vďačnosťou a uznaním na tohto horlivého gréckokatolíckeho redemptoristu.
Potom začala Archijerejská svätá Liturgia, ktorej predsedal vladyka Milan Chautur CSsR a spolu s ním koncelebrovali prítomní kňazi: o. Maroš Prejsa – sninský protopresbitér, domáci správca farnosti o. Martin
Gergelčik, o. Jozef Paraska CSsR a o. Ján Jozef Oharčák CSsR. V homílii vladyka Milan poukázal na nebo, kde bola vzatá s dušou aj telom naša nebeská Matka Panna Mária, tj. na náš cieľ po skončení nášho zemského putovania, na ktorý často upozorňoval aj o. Ištvaník počas svojej kňazskej služby. Vladyka Milan Chautur CSsR, ešte ako bohoslovec vyrastal po boku o. Ištvaníka a tak mal dobrý vzor do svojej
kňazskej služby. Po skončení Archiejerejskej Liturgie sa vladykovi Milanovi aj všetkým prítomným v hojnom počte zídením veriacim poďakoval domáci správca farnosti o. Martín Gergelčík, ktorý spomenul svedectvo jednej staršej ženy z tejto farnosti keď ju bol nedávno zaopatriť sviatosťami, ktorá povedala, že o. Štefan Ištvaník jej doniesol svetlo do temnôt v jej živote.
Pán Ježiš povedal: „Žatva je veľká ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy , aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ Týmito slovami chcem povzbudiť seba aj Vás milí čitatelia k modlitbám na tento úmysel, aby Pán Boh poslal veľa takých dobrých, horlivých robotníkov na svoju žatvu, podobných ako bol aj náš spolubrat o. Štefan Ištvaník CSsR aj do našej michalovskej viceprovincie redemptoristov aj do celej cirkvi.
Autor: o. Ján Jozef Oharčák CSsR