Dňa 31. mája 2008 prijal v chráme Zoslania Sv. Ducha v Michalovciach kňazskú vysviacku diakon redemptorista Vladimír Kišák. Na archijerejskej liturgii, ktorej predsedal košický eparcha Milan Chautur CSsR, koncelebrovalo spolu 22 rehoľných spolubratov i eparchiálnych kňazov. Slávnosť obohatil spevom chrámový zbor sv. Jozefa.
Vladyka Milan v kázni zdôraznil, že v o. Vladovi skĺbi sa za krátku chvíľu mníšstvo a kňazstvo. Stáva sa rehoľný kňaz. Dáva spásu iným, ale aj sebe. Stáva sa lekár pre iných, ale musí aj sám používať lieky pre seba. Nielen kázať iným, ale aj sám to žiť. „Rehoľná formácia ťa viedla k tomu, aby si sa zriekal zmyselnosti tohto sveta a vďaka tomuto obetovaniu sa môžeš aj iných privádzať k duchovnej výške.“
Dnešný človek si pomýlil prostriedok s cieľom. Materiálne dobrá nie sú cieľom, sú prostriedkom. Ku kňazstvu vedie mnoho ciest, ale ty si prešiel tu svoju.
Vladyka Milan ďalej priblížil príbeh kňaza, ktorý bol tajne svätený v Krakowe, vtedajším krakowským biskupom Karlom Wojtilom. Vtedy si ten kňaz uvedomil, že sa zasvätil v plnosti Bohu. „Aj tvoja vysviacka, otec diakon Vladimír, je zasvätením sa Bohu. Niekedy dostaneš od predstavených poslanie, ktoré ti nebude ľahké. Ale aj Kristus sa obetoval za život sveta. Aj ty prijímaj toto utrpenie nesenia kríža, ktorému si sa prizeral už v čase základnej formácie.“
Dnes je sviatok trpiacej Bohorodičky. Ona je pre nás príkladom, ako žiť. „Zver sa do jej ochrany, Ona je tvojou matkou“, zakončil vladyka.
V poďakovaní novokňaz o. Vladimír povedal, že bol Bohom pozvaný, aby pracoval v Jeho záhrade. Dnešnou vysviackou ho v tejto záhrade zamestnal. Zároveň zdôraznil, že Boh si povoláva aj ďalších pracovníkov, lebo práce je dosť pre každého. Poďakoval sa všetkým, ktorých stretol na ceste rozvíjania a upevňovania povolania.
Vladyka Milan poďakoval rodičom novokňaza, ktorí dali redemptoristom a Cirkvi už druhého kňaza. Odporúčal im naďalej pamätať na syna v modlitbách.
Novokňaz nakoniec udelil všetkým kňazom novokňazské požehnanie.
daatma
