ROK DEDUKOVANÝ KOMUNITNÉMU ŽIVOTU

DRAHÍ SPOLUBRATIA,
BISKUPI REDEMPTORISTI,
LAICI, OBLÁTI, SEMINARISTI A VŠETCI V REDEMPTORISTICKEJ RODINE.

9. novembra 1732 Alfonz a jeho spoločníci Pietro Romano, Giovan Battista Di Donato, Vincenzo Mannarini a Silvestro Tósquez spolu s Mons. Falcoiom slávili omšu Ducha Svätého a intonovali Te Deum, v ktorom vzývali svetlo Parakléta nad novým dielom. Alfonso a brat Vito Curzio vytrvali v malom inštitúte a vďaka nim je dnes Kongregácia prítomná na piatich kontinentoch a už 291 rokov
ohlasuje hojné vykúpenie. Čo by nám Alfonz po toľkých rokoch povedal pri pohľade na dnešnú Kongregáciu, ktorá má už takmer tristo rokov? Spoznal by Kongregáciu, ktorú založil? A čo by od nás žiadal?
Dnes by nám Alfonz veľmi priamo položil tieto otázky: Brat, kde sa stretávaš s tými, ktorí stelesňujú dnešné ovečky? Sú vo vašom srdci a vo vašom poslaní, alebo sú len abstraktným pojmom? A ako si im oznámil hojné vykúpenie? A ako vaše rehoľné spoločenstvo žije misionárskym zápalom? Alfonz by nám určite s veľkým dôrazom povedal, aby sme nikdy nezabúdali na naše zakladateľské korene, na evanjelium a na najchudobnejších, aby sme sa nevystavili riziku zrady jeho charizmy a aby sme iniciovali širšie a hutnejšie čítanie súčasnosti, aby sme dali konkrétne odpovede mužom a ženám dneška na ich geografických a existenčných perifériách. Každému z nás by povedal, aby sme nestrácali ducha, najmä vo chvíľach, keď nenachádzame odpovede, a že Vykupiteľ a jeho Duch sú na našej strane. Nakoniec by nás vyzval, aby sme stále viac prehlbovali svoju charizmatickú identitu a poslanie.
Náš svätý zakladateľ by určite nebol prekvapený súčasnou tvárou Kongregácie v tomto procese reštrukturalizácie pre misiu! Naopak, bol by veľmi zmätený, keby bol jeho inštitút stále v tej istej konfigurácii, v akej ho opustil. V tejto vízii Alfonz urobil všetko, čo bolo v jeho historickom kontexte možné, aby pomohol rastu misijného diela, ktoré založil. A práve tento duch otvorenosti s vedomím, že ide o dielo Ducha, umožnil tým, ktorí v ňom pokračovali, priviesť Kongregáciu tam, kde je dnes.
Od založenia až dodnes sme nestratili niť, charizmatický dych Ducha. Dnes je každý spolubrat strážcom tohto pokladu. Z tohto dôvodu má každý z nich obrovskú zodpovednosť pred dejinami a Božím ľudom, pretože Kongregácia je dielom Ducha, ktoré bude pokračovať vo svojej ceste, ak jej členovia budú verne nasledovať Vykupiteľa a budú vedieť interpretovať a konkretizovať vykúpenie v kontexte zraneného sveta.
Preto je rozhodujúce zamerať sa na realitu, ktorá nás obklopuje. Je pre nás výzvou, ale zároveň nám ponúka dôležité kľúče na interpretáciu charizmy a úprimnú analýzu toho, či sme verní evanjeliu. V tomto zmysle je potrebné zosúladiť naše dejiny s realitou, v ktorej žijeme, a s tým, čo podporili a naznačili posledné generálne kapituly. Akú odozvu majú v našich (vice)provinciách a komunitách? Aj napriek svojim obmedzeniam sú synodálnymi orgánmi a ponúkajú nám indície, ako nanovo čítať našu charizmu. Z tohto dôvodu žiadam, aby každá (vice)provincia prehĺbila rozhodnutia generálnej kapituly vo svojich vlastných kapitulách a (vice)provinčných zhromaždeniach, ako aj strategické plány vypracované v tretích etapách XXVI. generálnej kapituly. Musia sa dostať k našim komunitám a našim laikom. Sme misionárske teleso a musíme kráčať v harmónii, inšpirovaní Duchom, pod vedením našich zakladajúcich spisov.
Kongregácia so svojimi 291 rokmi neprežije, ak nebudeme mať povolania. Preto každá (vice)provincia musí urobiť všetko pre ich podporu, sprevádzanie a rozlišovanie s využitím ľudských a finančných zdrojov, ako aj médií. Sme misionárska kongregácia zložená z kňazov a bratov, a to sa musí odraziť v podpore povolaní. Nestačí však, aby promótori plnili svoje poslanie. Každý brat je podporovateľom povolaní prostredníctvom svojho svedectva života a radosti, ktorú sprostredkúva jeho príslušnosť k redemptoristom. „Účinnosť Kongregácie pri plnení jej apoštolského poslania závisí od počtu a kvality kandidátov, ktorí chcú prijať redemptoristický život. Preto by všetci spolubratia
na základe úcty a lásky k povolaniu mali považovať za svoju povinnosť podporovať povolania do našej Kongregácie.“ (Konštitúcia 79). Mohli by sme si veľmi vážne položiť otázku: prečo sú miesta, kde je Kongregácia prítomná a nepriniesla žiadne povolania? Čo chýba? Komunikujeme našu charizmu tam, kde sme? Oslovujeme mladých ľudí? Budúcnosť je v rukách každého z nás. Musíme vždy hodiť svoje siete do hlbších vôd (Lk 5, 4), a aj keď nemáme výsledky, vieme, že robíme svoj diel práce.
Drahí bratia a všetci, ktorí ste rôznym spôsobom spojení s poslaním Kongregácie: s radosťou oslavujeme dátum založenia nášho inštitútu, výročie, ktoré nás povzbudzuje k posilneniu našej viery, nádeje a misionárskej horlivosti. Kongregácia je dynamickou skutočnosťou, ale môžeme urobiť oveľa viac, pretože sme misionármi nádeje v stopách Vykupiteľa. Nemôžeme dovoliť, aby nám pohodlnosť a nedostatok apoštolskej horlivosti vzali náš osobný a komunitný misionársky zápal a oslabili nás natoľko, že by nás neuznal ani sám náš zakladateľ.
Nech nás svätý Alfonz naďalej povzbudzuje a dáva nám pohľad na nové horizonty nášho inštitútu. Akú Kongregáciu zanecháme budúcim generáciám redemptoristov? To závisí od toho, ako žijeme svoje zasvätenie a ako zasväcujeme svoje dni hojnému apud eum redemptio, a to osobne aj komunitne.
Nech nám Mária, Matka ustavičnej pomoci, naši svätí, mučeníci, blahoslavení udelia milosť, vytrvalosť, radosť a tvorivú vernosť, aby sme boli vždy verní Vykupiteľovmu poslaniu.
Bratsky v Kristovi Vykupiteľovi,