 Zľava – vladyka Mons. Milan Lach SJ a Mons. Marek Forgáč |
Rím 26. októbra (TK KBS) Aj vo veľkej rozmanitosti vieme komunikovať s pokojom. Zhodli sa na tom slovenskí delegáti XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody v Ríme. Pred koncom synody poskytli rozhovor Tlačovej kancelárii KBS.
Zástupcom KBS na synode je košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Mons. Milan Lach SJ, pomocný biskup Bratislavskej eparchie, reprezentuje Radu hierarchov Gréckokatolickej metropolitnej cirkvi.
Synoda sa pomaly blíži ku koncu. Ako vnímate jej doterajší priebeh?
biskup Forgáč: Synoda o synodalite, presnejšie jej prvá časť, bola pripravená veľmi dobre po každej stránke – organizačne, technicky, ale predovšetkým duchovne. Tak si to prial pápež František, aby synoda bola predovšetkým modlitbou. Jej priebeh bol pokojný. Mnohí pozorovatelia, ktorí nie sú z Katolíckej cirkvi, sa s údivom vyjadrovali, že vieme v takej veľkej rozmanitosti komunikovať s pokojom, hoci máme niekedy odlišné názory. Centrálnu úlohu zohráva osoba Ježiša Krista a celý proces má mariánsky charakter, pretože Mária bola prvá, ktorá počúvala a všetko si zachovávala v srdci.
vladyka Lach: Synoda, lepšie povedané jej prvá časť, je v závere. Chýbajú dva dni do konca pracovnej časti. Už je len potrebné odhlasovať syntézu, na ktorej úpravách sa pracuje. Synoda bola pre mňa zaujímavou skúsenosťou – počúvať názory biskupov, kňazov, rehoľných sestier či laikov. Celá synoda vlastne bola najmä o počúvaní.
Synodálna cesta je nepretržitý proces, ktorý bude pokračovať. Ako sa môže pretaviť do života našich farností?
biskup Forgáč: Synoda sa už vlastne určitým spôsobom pretavila do života miestnych cirkví a farností. Stalo sa tak už len tým, že jednotlivé spoločenstvá participovali na synodálnom procese v diecéznej fáze. Mal by to byť nielen jednorázový proces, ale malo by sa to stať štýlom života jednotlivých komunít. Okrem toho práve v týchto dňoch sa diskutuje o záverečnom dokumente, ktorý má byť impulzom pre ďalšie rozlišovanie v Duchu v jednotlivých diecézach a farnostiach, kým sa nezačne druhá časť synody na jeseň v roku 2024.
vladyka Lach: Jednou z možností bude asi aj odhlasovaná syntéza, ktorá pôjde do farností. To je môj odhad. Len uvidíme, ako sa to zrealizuje, keďže ide o rozsiahly dokument.
V čom konkrétne bola synodálna skúsenosť pre vás najviac obohacujúca?
biskup Forgáč: Je to prvýkrát, čo som mohol byť účastníkom takého veľkého podujatia univerzálnej Cirkvi. Pre mňa osobne je veľmi obohacujúce to, že tu máme zástupcov všetkých jazykov, národov a rozmanitých kultúr z celého sveta. V osobných komunikáciách pri práci v skupinách, v komunikácii počas prestávok, ale aj na generálnych zhromaždeniach si stále viac uvedomujem, že sme súčasťou jednej veľkej Cirkvi a že aj naše pohľady nesmú byť limitované len hranicami našej vlasti. Okrem toho je veľmi dojímavé, že pápež František prichádza medzi nás a je akoby jeden z nás – pripravený stretnúť sa, pozdraviť sa a porozprávať sa.
vladyka Lach: Ako som už povedal, obohacujúce bolo stretnúť sa s biskupmi a laikmi z celého sveta a počúvať ich, ako sa snažia prežívať svoju vieru v danej kultúre, kde žijú.
V skupinách ste sa venovali aj citlivejším otázkam, ako je napríklad ženský diakonát či vysvätenie ženatých mužov za kňazov v latinskom obrade. Západná Európa pre veľmi nízky počet seminaristov vníma asi túto problematiku inak ako východné krajiny. Ako sa dá dospieť v tejto veci k jednoznačnému postoju?
biskup Forgáč: Je to synoda o synodalite, teda o spôsobe a štýle života Cirkvi. To znamená, že cieľom nie je hneď a za každú cenu dospieť k jednoznačnému postoju. Oveľa dôležitejšie je počúvať, vážiť si názory druhých a snažiť sa rozlišovať v Duchu. Ak sú niektoré témy, ktoré sa zdajú byť kontroverzné, to ešte neznamená, že o nich nemožno rozprávať. Podobne ako v každej rodine tichá domácnosť nie je riešením, tak aj v Cirkvi. Ak sa o niečom rozpráva, nemôže to byť samo o sebe zlé. Čo sa týka nedostatku povolaní predovšetkým v západnej civilizácii, ten má oveľa hlbšie dôvody a pri riešení tohto problému nestačí len „ošetriť“ dôsledky, ale ísť na koreň veci. A ten je hlavne v kríze viery.
vladyka Lach: Rozhodnutie má v rukách Svätý Otec. Je potrebné povedať, že celá táto Synoda o synodalite má len konzultatívny charakter. Teda nejaký záver či rozhodnutie by som očakával po časti, ktorá sa bude konať v októbri 2024, kde posledné slovo povie pápež František.
„Európa zaostáva v žití synodality,“ uviedol na brífingu kardinál Christoph Schönborn. Čo treba zmeniť, aby sa spoločné kráčanie v Duchu Svätom stávalo stále viac realitou aj na Slovensku?
biskup Forgáč: Mnohé miestne cirkvi v krajinách mimo Európy, zrejme z dôvodu náročnejších okolností, v ktorých sa nachádzajú, akosi prirodzene rozvíjajú synodálny štýl Cirkvi. Blahobyt môže byť negatívnym faktorom pre rast cirkevných spoločenstiev. Aj my potrebujeme stále viac vychádzať zo seba a aktívne hľadať trpiaceho Krista všade okolo nás. To nám pomôže otvárať sa pre synodálny štýl Cirkvi.
vladyka Lach: Priznám sa, sám neviem.
Biskupská synoda tento raz zahŕňa aj účasť laikov a laičiek, ktorí majú aj hlasovacie právo. Ako vnímate ich prítomnosť? Sú pre zúčastnených biskupov „otvoreným oknom“ do spoločnosti alebo skôr istou brzdou?
biskup Forgáč: Viackrát som sa už vyjadril, že pohľad laikov, predovšetkým žien, má byť nielen obohatením, ale súčasťou života Cirkvi. Pápež František rozhodol, že súčasťou tejto biskupskej synody budú aj tí, ktorí nie sú nositeľmi biskupskej služby. Urobil tak v súlade s existujúcou normatívou. Je to v línii jeho ideálu, ktorý neustále opakuje – dvere Cirkvi majú byť otvorené pre všetkých.
vladyka Lach: Ja osobne nemám problém s ich prítomnosťou na synode. Neviem povedať, ako ich vnímajú iní biskupi. Ale myslím si, že pozitívne.
Pripravila: Katarína Jančišinová
Foto: Ivan Ružička
Zdroj a viac: TK KBS
