REDEMPTORISTI
Viceprovincia
Michalovce

Sv. Alfonza de Liguori poznáme ako učiteľa Cirkvi, ako biskupa, ako zakladateľa rehole redemptoristov, ako veľkého svätca a mystika, ako plodného spisovateľa. Avšak čo ho najviac charakterizuje je azda to, že bol veľkým misionárom. Jeho súčasníci v Neapolskom kráľovstve ho považovali za prvého misionára alebo ešte lepšie povedané za misionára číslo jeden. Podľa odborníkov a historikov bol sv. Alfonz de Liguori v XVIII storočí naozaj najväčším misionárom v Taliansku. Hlásanie Božieho slova bolo hlavnou motiváciou jeho života. Ježiš Kristus bol pre Alfonza predovšetkým misionár, ktorý prišiel k nám, aby zvestoval to, čo počul do Otca. Ježiš Vykupiteľ bol 3 roky putujúcim kazateľom, ktorý chodil po mestách a dedinách a všade hlásal evanjelium. Alfonz veľkodušne nasledoval Ježiša Krista, ktorý prišiel hlásať evanjelium chudobným. Preto Alfonz založil aj Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa, ktorej cieľom je nasledovať príklad Ježiša Krista hlásajúceho evanjelium chudobným.

Alfonz robil sv. misie už od svojej kňazskej vysviacky až kým nebol zvolený za biskupa. Skôr ako založil Kongregáciu redemptoristov, už žil apoštolským životom. Bol vyhľadávaným kazateľom, spovedníkom a exercitátorom v Neapole. Patril k niektorým apoštolským združeniam, ktoré sa venovali misiám. Už na začiatku svojej horlivej kňazskej činnosti založil tzv. večerné kaplnky, špecifický apoštolát pre chudobných Neapola. Svoje kňazstvo chápal ako službu ohlasovania Božieho slova. Preto žil evanjelizačne a misijne. Sväté misie nevymyslel Alfonz, robili ich už pred ním rôzne rehole a združenia ako jezuiti, františkáni, kapucíni alebo apoštolské misie. Avšak už ako diecézny kňaz sa presvedčil o ich účinnosti. Po svojich misijných skúsenostiach ich trochu upravil v svojom duchu, zjednodušil, prehĺbil a vytvoril tak špecifické redemptoristické sv. misie. Už v roku 1733 vydal tzv. regulamin sv. misií, ktorým sa mali riadiť redemptoristi na misiách. Neskôr bol tento regulamin doplňovaný a zdokonaľovaný na generálnych kapitulách redemptoristov. Alfonz neustále žil ľudovými misiami, ktoré sám aktívne viedol vyše 30 rokov. Neskôr, keď ich už nemohol vykonávať kvoli svojej biskupskej službe a veku, žil misiami nielen skrze svoje modlitby a obety, ale aktívne sa na nich podieľal apoštolátom pera. Jednu tretinu svojho života prežil na misiách, tam sa dozvedel aj o smrti svojej 85 ročnej matky, o ktorej sa vyjadril: „jej vďačím za všetko“.

Prvé redemptoristické misie boli v roku v januári 1733, pár mesiacov po založení rehole redemptoristov. Potom nasledovali ďalšie misie. Aké črty mala alfonziánska misia? Misia bola chápaná ako pokračovanie vykupiteľského diela Ježiša Krista, ktorý neprestáva pôsobiť uprostred svojho ľudu. A misionári boli považovaní za jeho „nástroje“ a „služobníkov“. Alfonziánsky misionársky duch vychádzal v ústrety opusteným. Treba ísť tam, kam nikto ísť nechce, k najviac opusteným a chudobným. Jazyk misionára mal byť jednoduchý, jasný a zrozumiteľný. Sv. Alfonz dokonca odporúčal v prípade potreby hovoriť aj v nárečí, lebo slovo má byť len prostriedkom. Cieľom redemptoristických misii je zvestovať a ukázať nekonečnú Božiu lásku a zároveň vyzvať k obráteniu, k prijatiu milosti vykúpenia. Zbúrať kráľovstvo hriechu, ale hneď vybudovať kráľovstvo Krista. Nie obrátenie zo strachu, krátko trvajúce, ale obrátenie z lásky k Bohu, ktorý si nás tak zamiloval. Preto hlavnou úlohou kazateľa je zapáliť srdcia poslucháčov Božou láskou. Hlavným denným bodom sv. misii bolo tzv. „hlavné cvičenie“. Konalo sa večer v chráme a obsahovalo: spievaný ruženec, náuku z katechizmu, duchovné piesne a hlavnú veľkú kázeň misionára. Všetko to spolu trvalo do 4 hodín. Na misiách sa niekedy hovorili aj stavovské kázne. Alfonziánska misia mala viesť zbožnému kresťanskému životu, ktorému boli venované posledné dva, či tri dni misií. Vtedy misionári uvádzali veriacich do pobožného života skrze praktizovanie rozjímavej modlitby. Tu sa používali aj jednoduché, ale city rozpaľujúce piesne Alfonza. Nielen ohlasovanie evanjelia, ale aj sprostredkovanie Božieho odpustenia v sviatosti zmierenia malo na misiách dôležité miesto. Spoveď bola jedným z pilierom alfonziánskych misií. Skúsenosť Božieho milosrdenstva a odpustenia mala viesť ľudí k Bohu a k ceste svätosti. Sv. spoveď a sv. prijímanie sú zdrojom všetkých dobier – opakoval sv. Alfonz. Sám dával na to veľký dôraz. Misie mali viesť ľudí k svätosti. Novotou v praxi redemptoristických misií bola renovácia – obnova sv. misii. Po nejakom čase sa misionári vracali do farnosti, aby upevnili veriacich v započatej ceste obrátenia. Samotné misie za čias sv. Alfonza trvali rôzne: 11 alebo 15 dní, 18, či 24 dní, niekde dokonca aj 36 dní. Na misiách redemptoristi chceli obsiahnuť všetkých ľudí, preto vo väčších mestách boli misie v každom kostole. Na koniec misií sa zasadil misionársky kríž.

Za prvých desať rokov misijnej činnosti, vykonali prví redemptoristi na čele so sv. Alfonzom vyše 143 sv. misií. V ďalšom období, keď sa skupina misionárov rozrástla, tak robili asi 40-50 misií ročne, okrem 20 – 30 duchovných cvičení pre rôzne stavy. Alfonz svojím príkladom, skúsenosťami i poučením formoval prvých redemptoristických misionárov. Na začiatku pomáhali na misiách nielen rehoľní bratia, ale aj novici a bohoslovci. Domenico Corsano, jeden z prvých redemptoristov, priamy učeň a spolupracovník sv. Alfonza, na beatifikačnom procese Alfonza takto opísal alfonziánsku misiu: „Počas cesty redemptoristi meditovali alebo spievali duchovné piesne alebo viedli rozhovory na duchovné témy. Keď zazreli dedinu, kde mala byť sv. misia, recitovali modlitby k Presvätej Bohorodičke a iné modlitby, aby vyprosili tomuto ľudu požehnanie z neba. Keď prišli na miesto, hneď vstúpili do chrámu, kde po krátkej modlitbe, začala otváracia kázeň, aby pozvali ľud a aby ho povzbudili k účasti na sv. misiách. Ráno, keď vstali robili predpísanú polhodinovú meditáciu, potom v chráme s veľkou nábožnosťou slúžili sv. liturgiu. Po nej začínali spovedať, dokedy bolo treba. Potom si mohli oddýchnuť a posilniť sa.“ V tom istom procese Domenico Corsano svedčil o veľkej Alfonzovej obetavosti pre misie: „Alfonz sa úplne obetoval v misijnej službe, keď nepozeral ani svoje podlomené zdravie, ani na ťažkosti, ani na prekážky a nebezpečenstvá.“

Redemptoristické misie prinášali ľuďom nesmierne množstvo Božích milostí. Stávalo sa však, že na sv. misiách sa diali aj nadprirodzené javy. Vo Foggi na sv. misiách v roku v 1745-46 veriaci videli ako z ikony Presvätej Bohorodičky vychádzali lúče svetla smerom k sv. Alfonzovi. Na iných misiách sa stalo, že sv. Alfonz počas kázne o Panne Márii sa vznášal nad zemou, bol unesený v extáze. Na Alfonzových sv. misiách sa obrátili mnohí k svätosti. To bol cieľ jeho misií. Na sv. misách v Nole bohoslovec František Saverio Bianchi sa po dlhých rozhovoroch s Alfonzom rozhodol vstúpiť k Barnabitom, tam sa stal svätým. Pápež Lev XIII ho blahorečil a pápež Pavol VI ho vyhlásil za svätého.

Prečo Alfonzové sv. misie mali taký veľký úspech? Pretože Alfonz miloval Boha nadovšetko a hľadal len spásu ľudí. Sv. Alfonz často opakoval a pripomínal redemptoristom svoje misionárske tajomstvo. „Milujte Ježiša Krista. Proste Boha v modlitbe, nech vás zapáli vrúcnou láskou k nemu, lebo iba vtedy vaše kázne prinesú žiadané ovocie.“ Aby bol teda niekto skutočným misionárom ako sv. Alfonz, musí veľkodušne milovať Ježiša Krista. Sv. Alfonz ešte ako 81 ročný starec píšal svojim misionárom: Treba „Amare Gesú Cristo assai“ – Milovať veľkodušne Ježiša Krista! To je tajomstvo úspechu každého misionára. Hľa, kde sa rodila sila, horlivosť i obetavosť sv. Alfonza, najväčšieho ľudového misionára svojich čias.

o. Metod Lukačik CSsR

(uverejnené v Misionári č.8 2008)

Zdieľanie článku

Share on facebook
Facebook
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email
  • Myšlienky Sv. Alfonza Mária de Liguori

  • Odpustová slávnosť v Stropkove