„Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať.“ (Mk 4, 3)
Moje JA spozornelo, keď počulo, že v našom meste, v meste Prešov, sa bude rozsievať semeno, Božie slovo, cez našich otcov misionárov. I naša gréckokatolícka farnosť P. P. Gojdiča na Sídlisku 3 nechcela byť výnimkou. Mala som veľkú túžbu zúčastniť sa celoprešovských svätých misii, no nevedela som, čo mám ja osobne od toho očakávať.
V posledných rokoch mi Pán Boh otváral dvere do viacerých služieb, ktorým som sa snažila byť verná. Usilovala som sa byť verná službe, ľuďom, modlitbe, práci. Videla som v tom zmysel a naplnenie môjho života. Niekedy prišli ťažie chvíle, kedy som túžila po iných veciach, ktoré by napĺňali moje dni. Mala som pocit, že stále niečo chýba v mojom živote. Dobre som poznala Žalm 23, ktorý hovorí: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba.“ No aj napriek tomu som nevedela úplne prijať túto pravdu za svoju. Raz pri modlitbe som vnímala, ako mi Ježiš ďakoval za ten čas, ktorý venujem Jemu v modlitbe a ľuďom v službe. Zdôrazňoval, že On sám mi chce slúžiť. Potešila som sa týmto slovám, no prijala som ich jedným uchom dnu a druhým von. Ale Ježiš to nevzdával a zopakoval ich ešte raz a aj viackrát. Blížilo sa leto a ja som si spomenula na Ježišove slová z modlitby, tak som mu povedala: „Pane Ježišu, povedal si, že chceš mne slúžiť. Tak prosím, postaraj sa o dni voľna.“ Dnes môžem povedať: „Určite to myslel vážne.“ Čakal. Čakal, kedy slová prijmem za Jeho prísľub. Pán Boh slúžil počas celého leta a postaral sa o veľmi dobrý oddychový i milosťami naplnený čas. Ježiš, túto svoju pozornosť na moju osobu, neobmedzil iba na letné mesiace. Slúžil ďalej. A práve aj počas našich svätých misii.
Svätou spoveďou nastavil moje vnútro na prijímanie Božích právd. Upokojil moje srdce a dal mi novú vnútornú radosť, akú som neprežívala už dlhý čas. Keď sa otcovia misionári k nám prihovárali a slúžili s veľkou láskou, vnímala som, že Pán Boh zasieva svoje slová, Jeho pravdy do môjho srdca. Nanovo preorával pole môjho srdca. Prinášal veľkú útechu a utvrdenie, že som si vybrala správne, cestu kráčania s Ježišom. Obnova krstných sľubov bola pre mňa verejným rozhodnutím patriť celá Ježišovi. A On hneď odpovedal a dával ubezpečenia o svojom vernom priateľstve, o svojej láske. Pán Boh ma zahrnul novou túžbou, túžbou byť tým Jeho verným semenom, ktoré sa dáva, aj keď riskuje, že bude iné na pohľad. Odumiera, aby prinieslo omnoho väčšiu úrodu. Moja viera porástla.
Výnimočným časom bola pre mňa Novéna k Matke Ustavičnej Pomoci. V srdci som prežívala ako Panna Mária berie všetky naše vďaky a prosby priamo ku svojmu Synovi. Cez túto modlitbu som dostala ubezpečenie, že ak budem prežívať ťažkosť v živote, nebeská Mamka je tiež pripravená poslúžiť a prosiť so mnou u Ježiša.
Dnes, keď už sú misie za nami, tak zvolávam istejšie so žalmistom: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba“ (Ž 23, 1). S týmto zvolaním idem do každej jednej služby, do ktorej ma Pán Boh postavil. Pochopila som, že služba Bohu a ľuďom je miestom môjho rastu vo svätosti. A ja viem, že On je pripravený vždy poslúžiť, keď budem o to stáť.
Bohu vďaka za výnimočný čas svätých misii. 🙂
Autor: Andrea Fečková
