My, redemptoristi, priatelia a spolupracovníci, slávime sviatok brata, svätého Gerarda Majellu, jedného z najpopulárnejších a najobľúbenejších redemptoristických svätcov. Svätý Gerard je známy ako svätec matiek, najmä nastávajúcich matiek, detí (najmä nenarodených), nespravodlivo obvinených, dobrých vyznaní, rehoľných bratov a sestier a predovšetkým ako svätec radosti.
Nižšie uverejňujeme homíliu, ktorú pripravil otec Ivel Mendanha, CSsR, generálny konzultor, na sviatok svätého Gerarda Majellu. Autor nás pozýva zamyslieť sa nad svedectvom života svätého Gerarda, v ktorom sa zviditeľňuje láska k Bohu, k Ježišovi v Eucharistii, k chudobným a k Márii.
Sviatok: Svätý Gerard Majella
Náš bývalý generálny predstavený, teraz kardinál Joseph Tobin, rozpráva o príhode zo svojej návštevy Marianelly v Neapole, domova, kde sa narodil sv. Alfonz Liguori, zakladateľ redemptoristov. V krásnom kostolíku pripojenom k domu sú dva oltáre, jeden zasvätený samotnému zakladateľovi, sv. Alfonzovi a druhý sv. Gerardovi Majellovi. Pri oltári svätého Gerarda bola zapálená elektrická sviečka, oltár bol vyzdobený krásnymi kvetmi spolu s mnohými kyticami. Na druhej strane oltár zasvätený sv. Alfonzovi bol holý, len jednoduchá kytica a zapálená len osamelá sviečka. Rozdiel bol do očí bijúci. Keď sa kardinál Tobin spýtal rehoľného brata redemptoristu, ktorý bol sakristián a ktorý sa staral o kostol, prečo je tento výrazný rozdiel, kde svätý Alfonz, zakladateľ, biskup, učiteľ Cirkvi, jeho rodné mesto a kde takmer každý človek a obchod niesol jeho meno, no jeho oltár bol takmer holý a takmer bez zapálenej sviečky. Brat redemptorista okamžite odpovedal: „Ó, drahý otec generál, ľudia tu uctievajú svätého Alfonza, pretože bol veľkým spisovateľom a učiteľom a takým inteligentným mužom, ale ľudia vždy milovali svätého Gerarda, pretože sa dotkol ich životov zázrakmi a stále to robí toľkými zázrakmi, takže prichádzajú so svojimi utrpením a slzami k svätému Gerardovi a on im dnes odpovedá tak, ako keď bol nažive.“ Jeden je veľkým zakladateľom a spisovateľom, ktorý napísal toľko kníh, a druhý, ktorý strávil svoj život dotýkaním sa sŕdc ľudí zázrakmi a stále dojíma srdcia ľudí, že mu prichádzajú prejaviť svoju vďačnosť.
Keď si človek prvýkrát prečíta život svätého Gerarda Majellu, okamžite ho zasiahne skutočnosť, že je na jednej strane neuveriteľným zázračným tvorom a na druhej strane mladým mužom, ktorý, keď nerobil zázraky, akoby strávil tento život umŕtvovaním a pokáním, a to natoľko, že keď som si ako mladý novic prvýkrát prečítal život svätého Gerarda, zistil som, že na jednej strane som ho veľmi obdivoval no na druhej som si hovorím, že jeho život je takmer príliš dokonalý, čo ma presahuje a nikdy nemôžem ani snívať o tom, že by som bol ako on, aj keby som sa neviem ako snažil byť ako on. Tak som prišiel žiť do Ríma a navštívil Materdomini, kde zomrel svätý Gerard a kde dnes ležia jeho pozostatky, aby som bližšie študovať jeho život a o tom aj písal. Videl som v svätom Gerardovi muža, ktorý vo veľmi krátkom období svojho života, len 29 rokov, z toho len 6 rokov strávil v komunite redemptoristov a 5 rokov ako redemptorista, bol taký ktorý veľmi prežíval svoje povolanie k svätosti takým ľudským spôsobom, že sa dotýkal a stále sa dotýka každej ľudskej bytosti, ktorá túži po Bohu a chce byť v spoločenstve s Bohom v jednoduchých detailoch každodenného života.
Svätý Gerard a jeho život a spiritualita učia každého z nás, že všetci môžeme odpovedať na povolanie byť svätí, byť svätými v každodennom živote spoločenstva s naším Bohom, ktorý nás tak veľmi miluje a z času na čas nám prostredníctvom ľudí ako Gerard posiela jemné pripomienky, aby sme odpovedali na jeho úžasnú lásku k nám. To je pre mňa presný dôvod, prečo sa desaťtisíce ľudí hrnú do svätyne svätého Gerarda v Materdomini s hlbokou túžbou v srdci stretnúť a zažiť Boha lásky a nehy, milosrdenstva a odpustenia, starostlivosti a súcitu, v ktorého svätý Gerard veril a v ktorého Gerard chcel, aby všetci verili. Čo urobilo Gerarda tak veľmi ľudským a tak veľmi prístupným počas jeho života a dokonca aj teraz ľuďom? Verím, že to bolo to, čo sa stalo známym ako štyri lásky Gerardovho života. Tieto štyri lásky sú aspektmi jednoduchej, ale hlbokej spirituality lásky, svätosti, jednoty s Bohom, niečoho, čo môže každý človek, od veľmi inteligentných až po veľmi jednoduchých, denne napodobňovať, a určite to, čo sa všetci redemptoristi, bratia a kňazi snažia žiť v našom každodennom živote ako redemptoristi.
Po prvé, Gerardova hlboká láska k jeho najmilovanejšiemu Bohu ktorá sa stala človekom, trpela a umierala za neho na kríži. Na akomkoľvek obrázku alebo soche svätého Gerarda bude vždy zobrazený s krížom po boku alebo s krížom. Je to práve preto, že Gerard bol hlboko zamilovaný do ukrižovaného Ježiša. Gerard bol vášnivým milovníkom Boha, ktorého oslovoval ako svojho najmilšieho Boha (il mio carissimo dio). Gerard sa od svätého Alfonza dozvedel, že Ukrižovaný Pán je najhlbším vyjadrením Božej lásky k ľudstvu. Boh nás miloval tak veľmi, že nám dal svojho Syna a Syn nás miloval tak veľmi, že sa rozhodol za nás zomrieť. Gerard videl kríž ako prezentáciu lásky, lásky s Trojicou, lásky, ktorá prekypuje. Otcova láska podporuje Syna v jeho úžasnom vyjadrení ich lásky k nám. Podobne ako Gerard, brat redemptorista a kňaz, aj keď nosíme habit, nosíme kríž, ktorý máme na šnúre okolo krku a zastrčený do habitu. Keď uctievame ukrižovaného Pána na jeho kríži, učíme sa od svätého Gerarda, že uprostred našej vlastnej bolesti a utrpenia, trápenia a úzkosti, vylúčenia a odmietnutia treba obrátiť svoj pohľad na ukrižovaného Pána a vidieť v ňom plnosť lásky k nám, ako aj milosť niesť svoj vlastný kríž s pokojom a pokojom s vedomím, že ukrižovaný Pán udeľuje svoju milosť lásky všetkým ktorí hľadajú jeho pomoc ako Gerard.
Po druhé, Gerardova hlboká láska k Eucharistickému Pánovi. Podobne ako zakladateľ sv. Alfonz, pre ktorého bol Eucharistický Pán v Najsvätejšej sviatosti stredobodom jeho spirituality lásky, aj Gerard mal veľmi hlbokú lásku k Eucharistii. Eucharistia pre svätého Gerarda bola živou prítomnosťou Pána lásky uprostred nás, a teda hlbokou túžbou byť v prítomnosti živého Pána v Najsvätejšej sviatosti. Eucharistia bola skúsenosťou byť milovaný, prijať Pána lásky a tiež milosťou byť v prítomnosti Pána lásky. Táto láska k Eucharistii bola pre Gerarda správna od jeho mladosti a pretrvala po celý jeho život ako redemptoristu. Bola to jeho vonkajšia povaha a úcta, s ktorou sa zdržiaval celé hodiny v kostole pred Najsvätejšou sviatosťou, ktorú tak často navštevoval. Veľmi túžil, aby aj iní navštívili Ježiša v Najsvätejšej sviatosti, a poháňaný jeho horlivosťou a horlivým príkladom mnohí navštívili Najsvätejšiu sviatosť. Od Gerarda sa učíme o milosti žiť Eucharistickým životom. Je to život vedomia si lásky Pána, ktorý sa rozhodol zostať s nami najprv tým, že nám dovolil konzumovať jeho životodarnú prítomnosť vo svätom prijímaní a potom sedieť a modliť sa a otvárať svoje srdce Eucharistickému Pánovi, rásť v jeho láske k nám, prijímať silu jeho milosti žiť svoj život lásky každý deň a s jeho milosťou z Eucharistie čeliť výzvam života.
Po tretie, Gerardova láska k chudobným. Gerardova láska k ukrižovanému Pánovi a Eucharistickému Pánovi ho neobmedzovala len na spiritualitu kaplnky alebo kostola, ale na spiritualitu, ktorá ho poháňala uctievať a slúžiť tomu istému ukrižovanému a Eucharistickému Pánovi v chudobných a opustených. Gerard dobre vedel, že chudobní sú Kristovi chudobní a že keď úprimne odpovieme na ich potreby, sme prví, ktorí sa nimi obohatia. Táto úctivá a veľkodušná láska k chudobným je opísaná ako „prirodzený sklon k chudobným“ a zdôrazňuje, že „bol veľmi súcitný so všetkými a osobitne s chudobnými, ku ktorým mal zvláštnu jemnosť“. Pravá svätosť a život prežívaný v Ježišovi sa vždy odráža v hlbokej láske k chudobným a opusteným, k maličkým, „čokoľvek urobíte najmenšiemu z mojich bratov a sestier, mne ste to urobili“. Tu je niečo, čo je také základné pre kresťanskú spiritualitu a redemptoristickú spiritualitu a čo sa dotýka všetkých ľudí, najmä tých malých, trpiacich a tých, ktorí skutočne potrebujú Boha lásky.
Po štvrté, Gerardova láska k našej Blahoslavenej Matke. Keď si človek prečíta Gerardove spisy, prirodzene ho zasiahnu početné zmienky o Márii. Dá sa povedať, že v jeho spisoch nie je ani jedna strana, kde by meno Panny Márie nebolo citované v tej či onej forme. Svoje listy vždy začínal slovami „Ježiš a Mária“. Na smrteľnej posteli tento zápal zostal, keď hľadal obrazy ukrižovaného Ježiša a Márie. Jeho spolubratia poznamenali, že „jeho oči sa nepohli od kríža a krásneho obrazu Panny Márie pod krížom, ktorý bol na stene oproti jeho posteli. Stále sa naň pozeral a vydal hlboké povzdychy lásky a horlivosti.“ Gerardova láska k Márii bola vrúcna, úprimná a bohatá na spontánnosť. K Márii sa ustavične modlil o milosť vytrvalosti vo svojom povolaní, a preto sa aj my redemptoristi denne modlíme k Márii recitovaním alebo spievaním Salve Regina o milosť vytrvať v našom povolaní redemptoristov, bratov a kňazov, misionárov nádeje v šľapajach Vykupiteľa.
Na záver možno všeobecne poznamenať, že v kongregácii je Gerard patrónom všetkých našich bratov redemptoristov. Aj keď je to pravda, verím, že svätý Gerard je patrónom všetkých redemptoristov, ktorí sú povolaní žiť náš rehoľný život ako svetlo sveta, ako misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa. Gerardove štyri lásky: Ukrižovaný Pán, Eucharistický Pán, Chudobní Pána a Naša Blahoslavená Matka sú štyri lásky každého redemptoristického misionára.
Nech sa my všetci v tento sviatok nášho milovaného svätého Gerarda učíme od neho milovať Ukrižovaného Pána, klaňať sa s láskou Pánovi v najsvätejšej Eucharistii, mať synovskú lásku k našej Preblahoslavenej Matke a s láskou sa obracať k chudobným a opusteným. Gerard nám ukazuje cestu lásky, radostného prežívania nášho rehoľného povolania, či už ako brat alebo ako kňaz. Je to skutočný, a predsa jednoduchý, pravý, ale svätý spôsob, ako byť Misionármi nádeje, kráčať v šľapajach Vykupiteľa.
Amen.
Zdroj a viac: Generalát CSsR