23. marca 1871 pápež Pius IX. udelil titul Učiteľa Cirkvi sv. Alfonza Mária de Liguori, zakladateľovi kongregácie redemptoristov. Jeho prílišná horlivosť a krásny vzťah s Bohom nemohli uniknúť pozornosti. Titul bol udelený za vedecké, pastoračné a teologicko-morálne intervencie – uviedol o. prof. Andrzej Wodka CSsR, riaditeľ Agentúry Svätej stolice pre hodnotenie a podporu kvality vzdelávania na univerzitách a cirkevných fakultách v rozhovore pre redakciu rádia Maryja.
O. prof. Andrzej Wodka CSsR si všimol, že bulla bl. Pia IX. z roku 1871, ktorou bol vyhlásený sv. Alfonz Mária de Liguori za Učiteľa Cirkvi, hneď na začiatku hovorí, „že je to sám Kristus, ktorý vo svojej prozreteľnosti a starostlivosti o Cirkev neustále vylieva prívaly múdrosti a vzbudzuje rôznych veriacich v Cirkvi“.
V úvode sa hovorí, že sv. Alfonz je učiteľ múdrosti pre celú Cirkev. Pápež Pavol VI. dodal, že treba brať do úvahy osobitnú svätosť života Alfonza a že neúnavne hľadal spôsoby, ako osloviť každého človeka, ku ktorému mal prístup. Hovorili o tom aj iní pápeži Ján Pavol II., Benedikt XVI. a taktiež aj pápež František. Podľa toho, čo sa v danom momente prezentovalo ako výzva, sv. Alfonz okamžite reagoval na tzv. vlnovú dĺžku. Ak bolo potrebné posilniť vieru, písal o zvláštnom, blízkom a bezprostrednom kontakte s Bohom prostredníctvom lásky k Ježišovi. Ak bolo potrebné vyrovnať etické prvky, vytvoril „morálnu teológiu“ – uviedol riaditeľ Agentúry Svätej stolice pre hodnotenie a podporu kvality vzdelávania na cirkevných univerzitách a fakultách.
Duchovný poznamenal, že „sv. Alfonz de Liguori ako bývalý právnik dokázal nájsť také pohnútky a motívy, ktoré človeka zbavili zbytočných reťazí a nechali ho vyletieť až k nebu“.
Všetci ľudia majú možnosť dokonalým spôsobom naplniť Božiu vôľu a žiť v láske k Ježišovi. Okrem toho majú veľmi jednoduchý a neoceniteľný prostriedok – modlitbu. Za také učenie a za pastoračné a teologicko-morálne zásahy sv. Alfonz bol uznaný za Učiteľa Cirkvi – uviedol o. prof. Andrzej Wodka CSsR.
Sv. Alfonz sa zaviazal sľubom, že nestratí ani minútu nad vecami, ktoré nie sú dôležité pre Božie Kráľovstvo, ale že svoj život premení ako neustálu expanziu k Bohu a nepretržitú cestu k človeku – pokračoval redemptorista.
Jeho prílišná horlivosť nemohla uniknúť pozornosti. Poznačila tiež to, čo bolo jeho hlavnou duchovnosťou, teda veľmi krásny vzťah lásky s Bohom. Preto bol protijedom (liekom) na chladný jansenizmus a na všetky smery, ktoré chceli brať vzťah medzi Bohom a človekom viac z právneho hľadiska ako z hľadiska vzťahu. Dnes je to pre nás normálne, ale vtedy to nebolo také ľahké.
Duchovný upriamil pozornosť na jednu z viet vyslovených sv. Alfonzom: „Pre Pána Boha je ľudské srdce rajom.“
Toto je senzačná vec. Myslíme si, že raj je v Pánu Bohu a k nemu aj smerujeme. Nemýlime sa, ale obrátenie perspektív, že pre Boha sme jeho snom, potešením, cieľom, že nakoniec zostúpi ako Jeruzalemská nevesta na zem a Boh bude s nami, bude tu konečná verzia raja, v tomto má sv. Alfonz veľkú intuíciu. Zároveň znovu získava našu vieru v tom, že sme boli utvorení Pánom Bohom, naplnení Jeho Duchom a pre Neho sme sa stali niečím tak nesmierne dôležitým, že neváhal ponúknuť svojho vlastného Syna za naše Vykúpenie a znovu získať raj v ľudskom srdci – zdôraznil o. prof. Andrzej Wodka CSsR.
Zdroj: Varšavská provincia
Preklad: Mediálny tím redemptoristov
