„On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“
Tieto slová z nicejsko-konštantinopolského Vyznania viery, zvlášť rezonujú v tieto vianočné sviatky, sviatky Narodenia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Tajomstvo vtelenia a narodenia Božieho Syna, Ježiša Krista, je základnou pravdou našej viery a podstatou vianočných sviatkov. Skúsme sa aspoň trošku vhĺbiť do tohto tajomstva skrze niekoľko evanjeliových detailov (Mt 1, 18-25; Lk 1, 26-38; Jn 1, 1-16).
Evanjelista Matúš, keďže píše svoje evanjelium v židovskom prostredí, tak chce v ňom zdôrazniť prepojenie Starého a Nového Zákona, pokračovanie a vyvrcholenie Starej Zmluvy v Novej Zmluve. Všetko smeruje ku Kristovi, ktorý je vyplnením prisľúbení a očakávaní. Jozef, je dávidovým potomkom, čo znamená, že nesie v sebe, všetky starozákonné očakávania mesiáša. Je predstaviteľom Božej vernosti. Mária je znakom novozákonných skutočností, lebo v nej sa uskutočňuje, čo bolo kedysi predpovedané. Mária tak predstavuje naplnenie a realizáciu Božích prisľúbení a nádejí. V nej sa vyplnilo zvlášť jedno staré proroctvo proroka Izaiáša: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ Ale všimnime si významnú zmenu, ktorú urobil evanjelista: „To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.“ Prví kresťania nazvali Ježiša Krista, Emanuel, lebo takto ho spoznali. Boh sa stal v Ježišovi Kristovi blízkym. Spoznávame aj my v Ježišovi Kristovi Boha, ktorý je s nami a je pri nás… Boh sa stal blízkym v Kristovi pre každého, chce byť blízkym aj nám zvlášť počas týchto sviatkov. Zakúsime niečo z tej Božej blízkosti aj počas týchto Vianoc? Dáme mu aj my dnes meno Emanuel? Bude to autentické zvolanie skúsenosti viery?!
Evanjelista Lukáš si všíma tajomstvo Ježišovho počatia a narodenia z inej perspektívy. Už vo zvestovaní anjela Gabriela sa skrýva bohatstvo jeho viery, ktorá je vierou Cirkvi. Mária predstavuje Cirkev, v ktorej prebýva Boh. Mária je nový stánok, ktorý zahalila moc Najvyššieho, tak ako v starom zákone zahaľoval oblak stánok stretnutia. Boh, ktorého nemôžu obsiahnuť nebesia, chce prebývať v ľudskom živote. Nedeje sa to však automaticky. Lukáš osobitne zdôrazňuje, že Boh očakáva od Márie jej slobodné rozhodnutie. Boh sa skláňa pred slobodou človeka. Iba skrze slobodnú voľbu človeka, môže teraz Boh konať v jeho srdci. Paradoxne však, aj Máriino „áno“ je dielom Božej milosti. Bez Božej pomoci by nemohla pozitívne odpovedať Bohu, tak ako sa Bohu náleží a tak ako sa mu páči. To znamená, že žiadna osoba nedokáže svojimi vlastnými silami zabezpečiť si spásu. Aj naše „áno“ Bohu je úplne zahrnuté v Božej láske, ktorá ho predchádza a sprevádza. Všetko je milosť. Milosť však neničí slobodu, ale ju podporuje. V každom slobodnom „áno“ Boh sa stretáva s človekom, Boh sa dotýka človeka a vstupuje do jeho srdca. Sloboda je bránou k Bohu a cestou Boha k nám. Boh klope na bránu tvojej slobody aj počas týchto sviatkov narodenia Pána. Dáš mu svoje „áno“, otvoríš mu svoje srdce, pozveš ho dnu? Ponúkneš mu svoju „jaskyňu“ alebo mu len odkážeš, že už preň nieto miesta v „hostinci“?
Evanjelista Ján kontempluje vtelenie a narodenie Božieho Syna od samého začiatku svojho evanjelia. V jeho prológu čítame: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Doslovne preložené: Slovo telom sa stalo a rozložilo si svoj stan medzi nami. Je to privolanie spomienky na starozákonný stánok stretnutia, miesto Božej prítomnosti, miesto stretnutia sa s Bohom. Boh skrze vtelenie a narodenie svojho Syna Ježiša Krista chce prebývať medzi nami. To je jasný zámer a cieľ vtelenia. Je to novosť a originalita kresťanstva. „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha.“ Chce sa tým povedať, že tí, čo uverili v Ježiša Krista, tí, čo ho prijali, narodili sa z Boha. Skrze Krista v krste sme sa stali Božími deťmi, prijali sme nový život. Ježišovo narodenie ma zámer prijať nás za svojich, dať nám nové narodenie a nový život. Tento verš nás vlastne odvoláva na Nikodémov rozhovor s Ježišom v 3. kapitole Jánovho evanjelia: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.” Lebo narodiť sa z tela nestačí na vstup do Božieho kráľovstva. Azda aj o tom sú každoročné vianočné sviatky, narodiť sa nanovo v Kristovi, znovu obnoviť svoj krst. Vstúpiť do Kristovho narodenia, začať spolu s Ním žiť podľa Ducha. „Kto je v Kristovi, je novým stvorením“ (2 Kor, 5, 17)
Tajomstvo Kristovho narodenia je príležitosťou pre nás, zakúsiť Boha, ktorý sa dáva, ktorý prichádza s láskou rešpektujúc našu slobodu, ktorý premieňa staré na nové. Mária stojí veľmi blízko, ba priamo v tajomstve Kristovho narodenia a určite chce stáť aj pri zrode našej spásy. Mária sa ponúkla Bohu celá, dala mu svoje slobodné „áno“…Čo ponúkneme Bohu my? O čom budú tieto sviatky?
o. Metod Lukačik, CSsR
(Spracované podľa knihy: „Il Dio vicino“ – Joseph Ratzinger)
