5. časť
V minulom čísle nášho časopisu sme si v úvode povedali, že modlitba ruženca je spomínaním na Ježišov život, že je to modlitba, ktorá na Krista spomína v tom biblickom význame. Ruženec je modlitba, ktorá akoby sprítomňuje Ježišov život od momentu zvestovania anjelom až po vyzdvihnutie jeho Matky na kráľovnú neba a zeme.
Táto modlitba posvätného ruženca nás akoby prenáša do tej doby, v ktorej Ježiš a Mária žili. Pozýva nás sledovať, ako Ježiš rastie v jednoduchom domci v Nazarete a sledovať úžasnú starostlivosť matky. To Márii umožňuje vychovávať aj nás samých. Táto výchova nejde proti Kristovmu slovu, ale je mu úplne podriadená a napomáha, aby sa kresťan úplne spojil s Kristom. Pápež J.P.II idúc za učením sv. Ľudovíta Grignona vysvetľuje v čom spočíva celá naša dokonalosť. Hovorí, že dokonalosť každého jedného s nás má spočívať v tom, že budem napodobňovať život Krista, v tom, že mu budem bezvýhradne dôverovať. Kladie tu ako príklad nasledovania osobu Márie, ktorá je najviac podobná Kristovi. Čím viac naše srdce
prilipne ku Márii, tým viac bude zasvätené Ježišovi. Nikde nevidno Kristov život tak úzko prepojený s Máriiným životom ako v ruženci. Život Márie je napĺňaný Ježišovým životom a ona žije ba pre neho.
Modlitbou posvätného ruženca sa nemodlíme ku Márii ale ku Kristovi. Ako sme už v predchádzajúcich článkoch spomenuli, ruženec je síce mariánska modlitba, ale v centre stojí Kristus. Základom slov evanjelia: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7) je Otcova dobrota a pôsobenie Svätého Ducha, ktorý prosí za nás. Modlitba členov Cirkvi je podopieraná modlitbou Matky Márie. Pápež jasne píše, že ak Ježiš je cestou, tak potom jeho Matka ako jeho najčistejší obraz, nám na túto cestu poukazuje. Preto aj Cirkev vytvorila túto formu modlitby, pričom sa sústredila na osobu Krista, na čo poukazuje aj sformulovanie jednotlivých tajomstiev. Evanjelium nám výrazne ukazuje silu mocného príhovoru Márie, napríklad na svadbe v Káne Galilejskej, kde sa ukazuje ako tá, ktorá hovorí Ježišovi o ľudských potrebách: „Nemajú vína“ (Jn 2, 3).
Modlitba ruženca je súčasne aj úpenlivou prosbou. Vytrvalo sa modlíme ruženec, lebo veríme, že jej materinský príhovor dokáže u jej Syna dosiahnuť všetko. Tieto slová J.P.II musia byť však správne pochopené. Ona nie je všemocná, ona len prosí svojho Syna. Keď v posvätnom ruženci prosíme Máriu, ona sa sama za nás prihovára u Otca, ktorý ju naplnil milosťami a modlí sa s nami a za nás. Ak sa modlievame modlitbu ruženca, tak svojou modlitbou ohlasujeme Krista a prehlbujeme spojenie Krista s naším životom. To spojenie má formu modlitebného a kontemplatívneho obrazu, ktorý vychováva každého kresťana podľa Kristovho obrazu. Ak sa modlitba ruženca berie takto, vznikne tak dobrá a vhodná príležitosť na katechézu, ktorú by mali duchovní pastieri často využívať. Hlavne vtedy, ak sa táto
modlitba modlí v farskom alebo inom spoločenstve. Ruženec si zachováva všetku svoju silu a zostáva neoceniteľným zdrojom pastoračnej výbavy každého dobrého evanjelizátora. Týmito slovami J.P.II sme zakončili prvú kapitolu tohto dokumentu.
Autor: o. Jozef Troja CSsR
