2. časť
Pokračujeme v rozjímaní nad apoštolskou adhortáciou sv. Jána Pavla II o modlitbe posvätného ruženca, ktorá, ako už sme spomínali v predošlom čísle, mala pevné miesto v živote tohto veľkého pápeža. Pápež túto modlitbu vnímal nielen ako tradičnú kresťanskú modlitbu, ale tiež ako modlitbu, ktorá je vhodná ako rozjímavá modlitba nad tajomstvom života Ježiša Krista. Preto Ján Pavol II naliehavo odporúčal oživiť modlitbu ruženca v našich cirkevných spoločenstvách. Takéto vhlbovanie sa do tejto modlitby vníma Ján Pavol II ako jednu z ciest výchovy ku svätosti. Pápež vyzýva, aby sa naše spoločenstva stali opravdivými školami modlitby pre dnešnú spoločnosť, ktorá čoraz viac túži po duchovnosti. Ján Pavol II prirovnáva modlitbu sv. Ruženca v jej kontemplatívnom charaktere ku modlitbe srdca, tzv. Ježišovej modlitbe, ktorá je tak typická pre kresťanský Východ.
Pápež vníma v tejto adhortácii túto modlitbu ako veľký prostriedok na získanie mieru a pokoja vo svete. V dnešnej spoločnosti sme svedkami rôznych nových scén krviprelievania a rôznych druhov násilia. Ján Pavol II ukazuje vnáranie sa do rozjímania nad tajomstvami života Krista, ktorý je náš Pokoj. A každý, kto sa modlieva ruženec je pozvaný k tomu, aby sa stal šíriteľom pokoja vo svete. Ale čo je dôležitejšie, pápež nevníma ruženec len ako modlitbu za pokoj vo svete, ale tiež ako modlitbu za pokoj a jednotu v rodinách, najmenších bunkách Cirkvi a spoločnosti. Pápež hovorí o ruženci, ako o modlitbe, ktorá ponúka rodinám efektívnu pomoc, ako zastaviť devastujúcu silu tejto krízy rodiny, ktorá sa veľmi ukazuje v dnešnej dobe.
V siedmom bode tohto dokumentu o Posvätnom ruženci pápež ukazuje obraz starostlivej Matky Márie, ktorá aj prostredníctvom tejto modlitby chce ľuďom preukazovať svoju starostlivosť. Ján Pavol dobre vedel a poukazoval na určité udalosti z predošlých storočí, keď Bohorodička dala najavo svoju prítomnosť a sama nabádala ľudí ku modlitbe posvätného ruženca, napríklad vo Fatime alebo v Lurdoch. Hlavne tieto pútnické miesta sú stále navštevované veľkým množstvom pútnikov. Pápež v tomto dokumente hovorí: „Pre ich veľký vplyv na životy kresťanov a oficiálne uznanie, ktoré dostali od Cirkvi, zvlášť by som chcel spomenúť zjavenia v Lurdoch a vo Fatime, tieto sväté miesta sú stále navštevované veľkým počtom pútnikov hľadajúcich útechu a nádej“.
Okrem zjavení Bohorodičky Ján Pavol II spomína aj niekoľko svätcov, ktorí v modlitbe ruženca našli cestu ku svätosti. Spomeňme len sv. Ľudovíta Grignona alebo Pátra Pia, ktorý bol súčasníkom J.P.II a ktorého on sám kanonizoval. Veľký prínos na prehĺbení kristocentrického charakteru modlitby posvätného ruženca mal Bartolomej Longo, ktorý tiež vnímal kontemplatívny charakter ruženca. Tento blahoslavený šíriteľ modlitby ruženca dostal veľké uznanie a podporu od pápeža Leva XIII, ktorý je sám nazývaný pápežom ruženca.
Autor: o. Jozef Troja CSsR
