3. časť
Sv. pápež J. P. II videl v posvätnom ruženci ohromné duchovné bohatstvo, o čom svedčí aj to, že to, čo sme doteraz napísali v prvých dvoch častiach, bolo len predslovom, úvodom do celého dokumentu o modlitbe posvätného ruženca. Poďme sa teda bližšie pozrieť na to, čo tento veľký pápež píše o modlitbe ruženca v prvej kapitole, ktorú on sám nazval S Máriou kontemplovať Krista.
V centre tejto prvej kapitoly opäť stojí Kristus, hoci padne veľa slov o Márii, ale aj tak v centre rozjímaní bude osoba Krista ako Vykupiteľa a Pána. Začínajúc prvú kapitolu J. P. II pripomína časť evanjelia podľa Matúša a to stať o Ježišovom premenení. Pripomína slová, ako sa Ježiš premenil pred svojimi apoštolmi a ako mu zažiarila tvár ako slnko ( por. Mt 17, 2). Pápež hovorí, že úlohou každého Ježišovho učeníka, teda aj nás všetkých, je upriamovať pohľad na Jeho tvár, tak isto, ako sa na Neho pozerali traja s apoštolou na hore premenenia. Máme sa na Krista pozerať aj napriek ťažkým situáciam a udalostiam v našom živote a snažiť sa chápať, že aj v tomto nám Kristus ukazuje svetlo svojho zmŕtvychvstania. Toto upriamenie alebo kontemplácia tváre Krista nás otvára na Božiu lásku a na radosť Svätého Ducha.
Vzorom tejto kontemplácie pre nás všetkých je práve mama Mária. Ju pápež nazýva neprekonateľným vzorom človeka, ktorý sa pozerá na Kristovu tvár. Ona ho predsa porodila a to svedčí o nezlomnom pute medzi nimi dvoma. Ona bola a je najvernejším obrazom kontemplácie Ježišovej tváre. Oči jej srdca sa k Nemu obrátili už v momente zvestovania, keď jej anjel zvestoval, že bude matkou Božieho Syna. V mesiacoch, keď Ho nosila vo svojom lone, začínala vnímať Jeho prítomnosť. A keď Ho porodila, sa jej oči už natrvalo zahľadeli do Jeho nežnej tváre a jej pohľad Ho nikdy neopúšťal. Niekedy to bol pohľad plný otázok: Syn môj, prečo si nám to urobil (por. Lk 2, 48), alebo pohľad, ktorý dokáže predvídať Ježišove rozhodnutia, ako napríklad v Káne Galilejskej: …urobte všetko, čo vám povie! (por. Jn 2, 5), inokedy pohľad poný bolesti, ako tomu bolo pod krížom. Tam pod krížom to bol tiež pohľad rodiacej matky, pretože nielen prežívala so svojim synom Jeho bolesti, ale dostala iného syna v osobe učeníka Jána.
Mária si uchovávala každé jedno Ježišovo slovo ako vzácny poklad. Tieto spomienky ju sprevádzali v každej situácii jej života. Tieto myšlienky a spomienky na Krista pápež nazýva akýmsi nepretržitým ružencom, ktorým sa Mária modlila počas svojho pozemského života. Mária aj teraz, keď žije v nebeskej sláve, predkladá veriacim tajomstvá Ježiša, túžiac pritom, aby sa z týchto tajomstiev uvoľnila všetka ich vykupiteľská sila. Modlitba sv. ruženca nás spája s týmito Máriinymi spomienkami na jej Syna. Práve preto vníma J. P. II ruženec ako vynikajúcu kontemplatívnu modlitbu, pretože vychádza zo spomienok Márie. Pripomína slová pápeža Pavla VI, ktorý povedal, že bez tejto kontemplatívnej úrovne by ruženec stratil svoj význam. Bol by ako telo bez duše a len opakovaním bezduchých formuliek. Ruženec si svojím charakterom vyžaduje pokojný spád modlitby, čo uľahčuje modliacemu zahĺbiť sa do tajomstiev života Ježiša Krista a pozrieť sa na ne očami našej nebeskej mami Márie.
Autor: o. Jozef Troja CSsR
