4. časť
Modlitba sv. ruženca je predovšetkým spomínaním na Ježiša Krista. Pri tejto modlitbe kresťan spolu s matkou Máriou spomína na Spasiteľa. Nie sú to len obyčajné spomienky, ako ich poznáme my dnes. Sú spomienkami v tom biblickom význame. Spomienky na veľké diela Boha, ktoré sa sprítomňujú. Diela, ktoré vyvrcholili v Kristovi nie sú len niečím, čo sa kedysi stalo, ale sú to diela, ktoré zasahujú aj do dnešnej doby. Toto sprítomňovanie Krista sa deje predovšetkým v liturgii. To, čo Boh spôsobil pred mnohými stáročiami zasahuje ľudí nielen dnes, ale bude mať vplyv aj na život človeka v budúcnosti. Pápež Ján Pavol II idúc za učením Druhého vatikánskeho koncilu hovorí, že duchovný život kresťana nespočíva len v účasti na liturgii, hoci v nej dosahuje svoj vrchol. J.P.II ukazuje, že kresťan je povolaný nielen ku spoločnej modlitbe, ale tiež poukazuje na dôležitosť osobnej modlitby kresťana. Modliť s ak Otcovi, ktorý je v skrytosti (por. Mt 6,6).
Ruženec svojím charakterom patrí do kategórie neprestajnej kontemplatívnej modlitby. Ak liturgia je spásnou činnosťou, tak potom ruženec je spásonosnou kontempláciou. Každé tajomstvo Kristovho života, ktoré liturgia sprítomňuje, sa takýmto spôsobom vnára do nás samých a formuje náš život.
Svätý J. P.II predstavuje Krista ako toho najlepšieho učiteľa. Nejde len o to, aby sme sa naučili, to čo On učil, ale aby sme sa učili jemu samému. Môžeme sa to naučiť najlepšie od Márie. Ona ako jediná s ľudí najlepšie pozná Ježiša. Ukazuje nám to aj prvý zázrak v Káne Galilejskej – premenenie vody na víno. Sama Mária nabáda sluhov, aby urobili všetko, čo im povie Kristus. J.P.II sa domnieva, že túto istú úlohu učiteľky plnila po nanebovstúpení Pána voči učeníkom. Spolu s nimi čakala na zoslanie Sv. Ducha a bola ich posilou pri prvotnom hlásaní. Tajomstvami posvätného ruženca prenikáme do tajomstiev Krista a lepšie chápeme jeho odkaz. Mária nás neučí ani tak slovami, ale tým, že nám sprostredkúva plnosť darov Sv. Ducha a zároveň môžeme vidieť príklad jej vlastného života. Učí nás, aby sme konali tak, ako ona pri zvestovaní a boli pritom vždy pripravení povedať Bohu, že sme jeho pokornými služobníkmi.
Znakom Kristovho učeníka je že sa snaží čoraz viac stávať podobným Ježišovi. Krst nás pripája ku viniču, ktorým je Kristus (por. Jn 15,5). Pripodobňovať sa Kristovi znamená zmýšľať ako On (por. Flp 2,5). Modlitba posvätného ruženca je jednou z ciest, ktorou sa usilujeme dosiahnuť tento ideál. Touto modlitbou vstupujeme do Kristovho života a akoby preciťujeme jeho najhĺbšie pocity. Blahoslavený Bartolomej Longo o tom píše: „Tak, ako si dvaja priatelia, ktorí sa často navštevujú, zvyknú vytvoriť spoločné zvyky, tak sa aj my môžeme priateľským rozhovorom s Ježišom a Svätou Pannou, meditáciou o tajomstvách ruženca a spoločným utváraním rovnakého života v dôsledku častého prijímania Eucharistie…pripodobniť sa im a naučiť sa od týchto najväčších vzorov žiť pokorne…”. V tomto pripodobňovaní sa Kristovi cez modlitbu ruženca sa dávame pod materinskú ochranu Márie. Ona porodila Krista, zatiaľ čo sama patrí do jeho mystického tela – Cirkvi. Mária je najlepším a jedinečným členom Cirkvi a zároveň je jej Matkou. Mária je dokonalou ikonou materstva Cirkvi.
Autor: o. Jozef Troja CSsR
