6. časť
Začínajúc druhú kapitolu tohto apoštolského listu, ktorú J.P.II nazval Tajomstvá Krista – Tajomstvá jeho matky, pápež kladie do popredia situáciu z evanjelia podľa Matúša, keď sa Ježiš dostáva do okolia Cezarei Filipovej. Tu Peter vyznáva Ježišovo božstvo a Ježiš akoby na oplátku spresňuje zdroj Petrovho poznania. Ježiš hovorí Petrovi, že tým zdrojom poznania je Jeho Otec. No na to, aby sme tento zdroj poznania prijali, musíme ho najprv počuť. Pretože len ticho a modlitba nám poskytuje výnimočnú úroveň, aby sme tento zdroj poznania mohli spoznávať.
J.P.II opäť pripomína, že ruženec je jednou z foriem tradičnej modlitby, ktorú môžme využiť na rozjímanie o Kristovej tvári. Pápež Pavol VI. povedal, že ruženec je evanjeliová modlitba, ktorej centrom je vtelenie Ježiša a tajomstvo vykúpenia. Preto je celkom kristologickou modlitbou. Prečo? Lebo neustále opakovanie
anjelovho Raduj sa – v ktorom sa neustále opakuje Ježišovo meno – sa stáva neustálou chválou a oslavou Krista. Meno Ježiša Krista, ktoré je spomenuté v každom Raduj sa je meno toho istého Boha, ktorého postupne pripomínajú tajomstvá, ako Božieho Syna a Syna Panny Márie.
Modlitba posvätného ruženca, tak ako ju poznáme a ako sa ju modlievame dnes, obsahuje len zlomok tajomstiev Kristovho života. Tým tajomstiev je oveľa viac. Pápež tu pripomína, že vhodným doplnením ruženca by mohli byť tajomstvá Kristovho života od jeho krstu v Jordáne až po utrpenie. Toto doplnenie by mohlo poslúžiť a prispieť k ešte väčšiemu prehlbovaniu kristologickej hĺbky ruženca. On, Ježiš, je ten, ktorý pri krste bol označený za Otcovho milovaného Syna, ktorý hlása Božie slovo a priblíženie sa Božieho kráľovstva. Toto Kristovo posolstvo sa tu javí naozaj ako tajomstvo svetla. Pápež tu pripomína slova evanjelia podľa Jána, že Ježiš je svetlom sveta (por. Jn 9, 5). Pápež J.P.II toto doplnenie ruženca o tajomstvá svetla zdôvodňuje tým, že je to aj vhodné. Po pripomenutí si tajomstiev vtelenia a ukrytého života v Nazarete (radostné tajomstvá), spoznávajúc jeho bolesť a muky (bolestné tajomstvá) a jeho slávne vzkriesenie (slávnostné tajomstvá), môžeme upriamiť zrak aj na niektoré významné udalosti z jeho verejného účinkovania (tajomstvá svetla). Ruženec v takomto ponímaní neberie miesto iným modlitbám a neoslabuje ich silu. Pápež takýmto spôsobom chce poukázať na to, aby sa ruženec v rámci kresťanskej
spirituality opäť prežíval s obnoveným záujmom. Takáto modlitba nás samých má vtiahnuť ešte viac do Kristovho života. Takto prežívaná modlitba svätého ruženca je naozaj skutočným súhrnom evanjelia.
Skúsme si v krátkosti predstaviť tajomstvá, ktorými začíname modlitbu ruženca a to radostné tajomstva. Samotný pozdrav Gabriela Raduj sa je spojené aj z mesiášskou radosťou. V tomto pozdrave je celý svet zasiahnutý milosťou, ktorou sa Otec skláňa ku Márii. V tejto radosti sa nesie aj stretnutie s Alžbetou, kde Kristova prítomnosť spôsobila, že sa Ján zachvel radosťou. Scéna radosti je aj v Betleheme, kde anjeli ohlasujú veľkú radosť. Avšak posledné dve radostná tajomstvá majú v sebe príchuť blížiacej sa drámy. Najprv obetovanie z tajomným proroctvom Simeona a potom nájdenie v chráme, kde sa Ježiš ukazuje už vo svojej božskej múdrosti.
Autor: o. Jozef Troja CSsR
