Alfonz vo svojich tridsiatich šiestich rokoch konal z Neapola celozápalnú obetu. Niektorí životopisci tento úsek jeho života nazývajú i exodus (východ, odchod) – svätec totiž opustil bohaté mesto Neapol, aby mohol byť bližšie k chudobným a opusteným na vidieku.
Neapol bol jeho svetom – tu vyrastal a formoval sa, tu mal svoju rodinu, tu žil pre chudobných remeselníkov, tu založil a viedol večerné kaplnky. A teraz to všetko nechal za sebou, aby vytvoril niečo nové – aby založil Kongregáciu, aby tak naplnil Božiu vôľu.
Alfonz sa teda vysťahoval z Kolégia Číňanov a do svojho odchodu z Neapola býval doma, vo svojej rodine. Pri rozlúčke s otcom však zažil krušné chvíle – ten ho tri hodiny, v slzách, držal v izbe a dohováral mu: „Alfonz, syn môj, prečo ma opúšťaš? Syn môj, nenechávaj ma!“ Otec totiž ešte stále žil nádejou, že z jeho Alfonza bude vysokopostavený cirkevný hodnostár. Alfonzovým odchodom z Neapola sa teda zrútila ďalšia predstava jeho otca. I sám Alfonz neskôr priznal, že nezažil ťažšiu chvíľu, silnejšie pokušenie ako vtedy v otcovom náručí.
Alfonz tak opustil „nebo“ Neapola, aby zostúpil „na opustenú zem“ vidiečanov a chudobných. Tannoia o týchto chvíľach píše: „Keď sa Alfonz upevnil v Božej vôli, nabral ducha a odvahu a učinil Ježišovi Kristovi totálnu obetu z mesta Neapol.“
V uvedených zlomových momentoch, bez ktorých sa nedá Alfonzovi porozumieť, sa odohrala ešte ďalšia, nie bezvýznamná udalosť – na odporúčanie o. Pagana a o. Fiorilla Alfonz zmenil svojho duchovného učiteľa. Dovtedy ním bol o. Pagano (ten Alfonza poznal a spovedal odmalička), teraz sa ním stal Mons. Falcoia (spomínaný biskup duchovne viedol Alfonza nasledujúcich 11 rokov, zohral tiež dôležitú úlohu
pri zakladaní rehole redemptoristov).
Alfonz ešte v polovici októbra dával 8-dňové duchovné cvičenia neapolskému kléru. Jeho exercície mali veľký úspech – aj kvôli posledným udalostiach, ktoré boli späté s jeho osobou a so zakladaním Kongregácie. Na troch stretnutiach sa dokonca zúčastnil i sám neapolský kardinál Pignatelli, aby aspoň takto vyjadril morálnu podporu Alfonzovi.
Presný dátum odchodu svätca z Neapola nepoznáme – mohlo to byť ráno 2. alebo 3. novembra roku 1732. Alfonz vtedy na chrbte somára opustil mesto Neapol a vybral sa do Scaly. S istotou však vieme povedať, že 3. novembra večer sa svätec už nachádzal v Scale. Spolu s ním tam bol Mons. Falcoia a prví kandidáti do novej rehole – Mazzini, Sportelli, Mannarini, Romano, De Donato a Tosquez (nie všetci boli kňazmi – všetci boli ale ochotní aktívne vstúpiť do tohto diela evanjelizácie najopustenejších).
Miestom založenia novej Kongregácie sa stal hosťovský dom sestier redemptoristiek v Scale – išlo o maličký, chudobne vybavený príbytok (nebol tu skoro žiadny nábytok, iba pár hrncov na varenie a niekoľko tanierov na stolovanie) s jednou hovorňou a troma izbami na bývanie.
Dátum založenia novej Kongregácie bol stanovený na 9. novembra – na výročie posviacky pápežskej lateránskej baziliky v Ríme. Tá bola zasvätená Najsvätejšiemu Spasiteľovi, preto sa aj redemptoristi najprv volali Kongregáciou Najsvätejšieho Spasiteľa – prvého misionára, patróna všetkých misionárov. Jej členovia chceli viesť apoštolský život podľa vzoru Ježiša Krista – teda v pokore a chudobe. Vzdali sa všetkých svetských vecí a pracovali len na Božiu slávu a na spásu duší. Alfonz chcel na tomto základe vybudovať i dom.
Neskôr – v súvislosti s rozhodnutím Ríma – sa názov rehole zmenil do podoby Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa.
Od 4. do 9. novembra celá skupina redemptoristov absolvovala intenzívnu duchovnú prípravu.
Deň založenia rehole – 9. november 1732 – sa začal dlhou rannou meditáciou, potom nasledovala spievaná svätá omša k Svätému Duchu a Te Deum (všetko v malom hospici sestier). Prítomní boli šiesti misionári spolu s biskupom Falcoiom.
Spomínaný pamätný deň si redemptoristi po celom svete s radosťou pripomínajú ako deň narodením Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa. Je to tiež charizmatický začiatok, ktorý dáva inšpiráciu mnohým odvážnym apoštolským podujatiam rehoľníkov.
o. Metod Lukačik CSsR
(uverejnené v Misionári 12/2008)
