Tak, ako má každý z nás svoje narodeniny, tak i spoločenstvo redemptoristov oslavuje svoje založenie – svoje „narodeniny“.
Vznik Kongregácie redemptoristov sa datuje 9. novembrom 1732 a spája sa s malým juhotalianským mestečkom Scala. Týmto počiatkom žijú redemptoristi dodnes – stále si pripomínajú, ako a prečo vznikli. V počiatkoch rehole veľmi jasne vidíme charizmu a jej základné poslanie – ohlasovať evanjelium tým najopustenejším.
Doba sa však postupne mení, len duch ostáva stále ten istý. Pokúsme sa preto lepšie pozrieť na okolnosti vzniku rehole redemptoristov a na výnimočnú úlohu svätého Alfonza Liguori v tomto procese.
Svätý Alfonz húževnato pracoval na misiách a horlivo sa venoval zanedbaným chudobným v Neapole počas tzv. večerných kaplniek. Kázal, spovedal, katechizoval, dával duchovné cvičenia, modlil sa s ľudom, písal preň brožúrky, celý sa pre toto dielo obetoval. Namáhal sa až tak, že jeho priatelia sa začali vážne obávať o jeho zdravie – nútili ho preto odísť niekde do ústrania, aby si oddýchol. Jeden jeho priateľ mu najprv odporúčal pustovňu svätého Mikuláša blízko Amalfi, neďaleko prekrásnej zátoky, ktorá ešte i dnes očarúva svojou krásou všetkých, ktorí ju navštívia. Pri predstavení sa miestnemu arcibiskupovi generálny vikár Scaly, Don Matúš Criscuolo, odporúčal Alfonzovi a jeho spoločníkom inú pustovňu – Santa Maria dei Monti (išlo o kostolík, kde bolo tiež niekoľko izieb – okrem iného sa tu mohli venovať i chudobným pastierom). Zároveň im prisľúbil, že dostanú aj všetky potrebné povolenia. Svätý Alfonz sa dal presvedčiť, a tak so svojimi spoločníkmi odišiel na odpočinok do Scaly, na juh od Neapola. Stalo sa to v máji roku 1730.
V meste Scala našiel zanedbaných, chudobných pastierov – začal sa im teda venovať. Robil pre nich katechézy, spovedal ich. Bol dojatý ich otvoreným srdcom a pohnutý ich nevedomosťou o základných pravdách viery. Tam – v modlitbe medzi chudobnými pastiermi – mu hlavou vírili rôzne myšlienky. So slzami v očiach sa za nich aj vrúcne modlil týmito slovami: „Pane, zošli im apoštolov!“ Pri Alfonzovom beatifikačnom procese traja otcovia dosvedčili, že už počas tohto prvého pobytu v Santa Maria dei Monti myslel Alfonz na založenie rehole a hovoril im o tom. Už od júna 1730 sa teda v jeho duši rodila idea založenia novej kongregácie misionárov pre opustené duše. Srdce mu totiž nedalo zabudnúť na týchto opustených pastierov.
O niekoľko mesiacov neskôr – začiatkom septembra – sa Alfonz opäť na pár týždňov vrátil do Scaly. Tu – na sviatok Povýšenia svätého Kríža – kázal novennu v katedrále a potom dával duchovné cvičenia rehoľným sestrám. V ich kláštore sa stretol so sestrou Máriou Celeste, s ktorou nadviazal hlboké duchovné priateľstvo. V septembri 1731 – v katedrále v Scale, pri príležitosti sviatku Povýšenia svätého Kríža – Alfonz znova kázal novennu a opäť dával duchovné cvičenia tým istým sestrám ako pred rokom. Asi dva týždne po jeho odchode z tohto juhotalianského mestečka, dňa 3. októbra 1731, rehoľná sestra Mária Celeste Crostarosa v jednom svojom videní spoznala Alfonza a počula hlas: „Tento muž je ten, ktorého som si vyvolil za hlavu tohto diela na Moju slávu. On bude prvým predstaveným Kongregácie mužov.“ Na druhý deň mala ďalšiu víziu – i tá sa týkala kongregácie misionárov, ktorú mal založiť Alfonz. Svätcov životopisec Tannoia píše: „Boh, ktorý v Scale začal tvoriť v srdci Alfonza prvé náčrty svojho diela, ďalším aktom Prozreteľnosti v Scale to chcel tiež zdokonaliť.“ Išlo o ďalší silný podnet pre Alfonza, hoci neskôr napísal, že pri zakladaní kongregácie sa neriadil žiadnymi víziami, len evanjeliom.
Božiu zvesť o založení novej kongregácie, ktorej uholným kameňom a hlavou mal byť sám Alfonz, sa svätec dozvedel najprv od svojho známeho Falcoiu – nového biskupa, duchovného vodcu sestier v Scale, ktorý bol uznávanou osobnosťou v Neapole (neskôr sa stal i Alfonzovým spovedníkom). Až neskôr sa svätec stretol so sestrou Máriou Celeste Crostarosa, pričom tá mu podrobne opísala nebeskú víziu. Pre citlivého Alfonza to bola ťažká a skoro neuskutočniteľná požiadavka. Nechcel sa však protiviť Božiemu plánu, a preto – hoci viditeľne zaskočený – pustil sa do práce. Veľa sa modlil, premýšľal, hodnotil, no hlavne sa radil so svojím duchovným otcom Paganom (ten ho totiž odmalička spovedal). Keďže však išlo o veľmi vážnu vec, radil sa i s ďalšími uznávanými duchovnými autoritami Neapola. Hneď, ako sa o procese zakladania novej misionárskej kongregácie dozvedeli ďalší ľudia, začali veľké problémy. Nezaobišlo sa to ani bez výsmechu. Mnohí jeho priatelia sa tiež rýchlo zmenili v nepriateľov. I napriek všetkým prekážkam sa Alfonz bezvýhradne podvolil Božej vôli. Bol to čas intenzívneho duchovného boja a rozlišovania. Svätec stál na svojej životnej križovatke – na jednej strane už vykonal veľa dobrého v Neapole (večerné kaplnky, apoštolské misie, duchovné cvičenia, kázne…), na strane druhej tu bola Božia výzva. Boh ho povolával k dielu, ktoré ale presahovalo ľudské sily. Otvárala sa pred ním cesta do neznáma, nový začiatok. Výsledok sa nakoniec dostavil a bol jasný – keď to Boh chce a Cirkev to potrebuje, treba začať. Hneď sa našli aj prví horlivci.
Tým sa začala i nová etapa v živote Alfonza.
o. Metod Lukačik CSsR
(uverejnené v Misionári 11/2008)
